nedeľa 26. januára 2014

Fašiangy, fašiangy... začíname opäť v obci Brutovce

Starostovi obce Brutovce, Jozefovi Komarovi, sa to konečne podarilo.... Teda, presvedčiť ma, aby som osobne prijala pozvanie na Fašiangové slávnosti do jeho obce... Trvalo mu to tri ročníky po sebe. Niežeby som nechcela, ale deň má len 24 hodín, týždeň 7 dní... a tak dynamika života v našom území spôsobuje, že i ja musím svoje priority zvažovať. (Klonovanie mojej osoby ešte nezvládam J )
Teraz však viem, že chybou bolo, nebyť na uplynulých ročníkoch fašiangových veselíc v tejto obci. A tak trochu ľutujem, ale i nesmierne ďakujem, že som mohla byť aspoň na okamih súčasťou tohto významného tradičného podujatia obce Brutovce. A musím povedať, že napriek tomu, že som  bola hosťom, cítila som sa medzi miestnymi ako doma. Srdečnosť, priateľskosť, prijatie medzi seba...
A že je to zaujímavá udalosť, ku ktorej patrí sneh, uznalo napokon i samotné počasie a počas noci pred slávnosťami ho napadlo viac než dosť. Vŕzganie snehu tak atmosféru diania ešte umocnilo. Rozruch určite spôsobil aj vstup do jedného z našich obchodných reťazcov, kde kupujúci zrejme nechápali môj nový make up... Možno Brutovce i v tomto smere určia nové trendy využívania sadze z komínov pre účely skrášľovania nielen žien, ale i mužov. A tak ak niekto zhliadol nejakú čerticu pri nákupoch... bola som to ja, ktorá z udalosti zvanej Fašiangy získala šťastíčko odovzdané „cigánkou a cigánom“, ktorí boli ústrednými postavami spolu s veľkým Jankom a kozou.
V závere môjho príspevku, môžem len konštatovať potešenie, že mladí ľudia dlhé roky udržiavajú túto tradíciu v obci a odovzdávajú si tak spomienky na to, aký význam fašiangová veselica mala pre ich prarodičov, či starých rodičov.
V tejto súvislosti mi dovoľte použiť plátok novín (Spišské hlasy z roku 1989), kde sa o histórii ľudovej fašiangovej veselice v Brutovciach popísalo rukou PhDr. Michala Popoviča z Prešova.
Pomerne rozsiahly článok začína slovami: „V minulosti, keď ešte nebolo moderných oznamovacích prostriedkov, museli dedinčania často kultúrne vyžitie zabezpečovať v obci sami. Teda vlastnými zdrojmi, vlastnými ľuďmi. Dobre bolo, ak sa našli na vidieku takí jedinci, znalci ľudových vystúpení, ktorí pri maloobecných oslavách sa ako roľníci, robotníci a pastieri vedeli načas vžiť do úlohy spevákov, hercov, muzikantov, usporiadateľov a tvorcov ľudového zábavného prevedenia, akým bola napríklad fašiangová dedinská veselica v minulosti...... (Nepripomína Vám to dnešný prístup Leader, ktorý v území MAS LEV praktikujeme J .... J... žeby sme na Slovensku objavili teplú vodu?)
Pokračujme však v príspevku z 22. 2. roku 1989.  
„Vieme, aké boli robotovania na panskom a že nie všetci sa dožili vysokého veku. Viacej ľudí umieralo na dereši, ako doma na posteli. Viacej ľudí zahynulo vo vojnách, na šibeniciach, pod mučivými ranami pánskeho korbáča ako v kruhu vlastnej rodiny. Účinným liekom v takých situáciách boli ľudové veselice. Stávalo sa, že na dedinách zostávali dievčatá z chudobných rodín, ktoré nemali šťastie sa načas vydať. Roky utekali a oni zostávali doma. V dobe fašiangova prichádzala i do takých domov zábavná skupina a pozývala aj tieto dievčatá na veselicu. Upozorňovala mládencov, že aj v tej chalúpke je rúče dievča, že je možné zabudnuté alebo zahriaknuté, ale tiež životaschopné, ktoré v živote často viac dokáže ako mladé „boháčky.

Prostriedky na zábavu sa získavali z darov občanov. Za tým účelom prišla zábavná skupina zložená zo „starého, „tanečníka a tanečnice“, kozy“, harmonikára a gazdu.... Ak chcete vedieť akú úlohu plnili jednotlivé postavy, či chcete o týchto zvykoch viac, prinesieme Vám informácie v najbližšom časopise Kráľovské územie LEVa, ktoré už pripravujeme. Dovtedy si vychutnajte fotografie z aktuálneho ročníka  fašiangovej veselice v Brutovciach.

                                Na pozvanie starostu sme sa na okamih vrátili do čias našich predkov
                                Tancovačka v krčme, tu sa všetkým, ktorí vstúpili, ušla "štipka" sadze










                                                             Naša pekná "cigánka"
                                             šúcha si ruky a maže ďalších aktuálne prítomných


 v rozhovore s bratislavčanom, ktorý vraj po prvýkrát naživo videl kroj a úprimne závidel našu družnosť.



                                                   
                                                                      s tučným Jankom....
                                    koza... symbol plodnosti a úrodnosti, ktorý na kolede plaší deti,
                                         aby sa gazdiné mohli venovať obdarúnkom a pohosteniu.



                                         tí, čo prechádzali v čase veselice obcou, prišli skrátka.... 
                               

                                      príspevok na večernú zábavu je nevyhnutný, ak chce prejsť










                                               zastaviť musel aj riadny autobusový spoj....









 napokon tanec cigána a cigánky, uvoľnil cestu a sprievod pokračuje v obchôdzke obcou, kde pozýva mladých na večernú zábavu.





                                                         


         Kultúrna sála obce čakajúca na večernú zábavu všetkých pozvaných i náhodne okoloidúcich :-).
                                                      Photo: z dielne MAS LEV, 2014