utorok 27. augusta 2013

Antonín Gondolan - rodák z Brutoviec

Antonín Gondolán (rodák z Brutoviec) so súrodencami Evou a Františkom navštívili Brutovce dňa 10.8.2013. Večer spríjemnili Brutovčanom svojim hudobným predstavením.
 



photo: prevzaté z webovej stránky obce Brutovce
 
Ak by sme hľadali nejakú rómsku hudobnú osobnosť, ktorá sa svojho času výrazne presadila na domácej popovej scéne, určite by sme nemohli opomenúť Antonína Gondolán, výborného speváka a muzikanta. Antonín Gondolán sa narodil 13. júna 1942 v slovenskom dedinke Brutovce u Spišského Podhradia. V dvoch rokoch sa s celou početnou rodinou (Antonín mal 12 súrodencov) odsťahoval do Čiech. Rovnako ako ďalšie súrodenci aj Anton bol svojím otcom, výborným muzikantom, odmalička vedený k láske k hudbe. Už ako dieťa hral na husle, gitaru, neskôr na kontrabas. Jeho otec ho spoločne s bratmi veľmi skoro začal brať hrať krsty a svadby. Práve tu Antonín získal svoje prvé muzikantské ostrohy.
Osudové stretnutie, ktoré úplne zmenilo život vtedy pätnásťročného Antonína Gondolán, prebehlo na Vrchlabské. "Pri jednej príležitosti, kde hosťoval Orchester Gustava Broma, som sa tam objavil, otec mi dal do rúk kontrabas, ja som zahral nejaké malinké sólíčko a naozaj som vzbudil pozornosť. Vtedy pán Brom prišiel za otcom a čo stojí za zmienku, bolo to, že pán Brom ma chcel kúpiť - tak nejako ľudovo povedané. Otec sa zachoval veľmi dobre a povedal, že dávno už svoje deti nepredáva, ale ak sa pán Brom o mňa postará vo všetkom ostatnom, tak bude potešenie na jeho strane, že budem hrať v tak výbornom orchestri. To sa aj stalo, "po rokoch spomína Antonín Gondolán.
Už v pätnástich rokoch teda Antonín Gondolán nastúpil k Orchestra Gustava Broma, kde začala jeho naozajstná hudobná kariéra. Čoskoro na to začal študovať štátne konzervatórium v ​​Brne. Medzitým párkrát vystupoval v Prahe s Orchestrom Gustava Broma a tu sa zoznámil s vtedajšou špičkou populárnej hudby vrátane Karla Gotta, Rudolfa roklinami, Ferdinanda Havlíka. Rozprávkový príbeh Antonína Gondolán ďalej pokračoval. Čoskoro dostal angažmán v Divadle Semafor, čo bolo tej doby najpopulárnejší pražskej divadlo, v ktorom vtedy účinkovali mladí Gott a Rokl. Pochopiteľne opustil brnenskú konzervatórium, a začal študovať na rovnakej hudobnej škole v Prahe u profesora Pošty, kontrabasové veličiny.
Ďalším dôležitým krokom v kariére bolo nadviazanie užšej hudobné spolupráce s Karlom Gottom a bratmi Štaidlovcami "Sme rovnaká veková kategória, takže som sa hneď spriatelili, mali sme úplne rovnaké záujmy, počúvali sme rovnakú muziku, a k spolupráci bol len krôčik. Navyše v tej dobe sme ešte neboli tak slávni, takže sme k sebe mali trošičku iný vzťah - bol taký priateľskejší. Ale tým nie je povedané, že by sme medzi sebou mali zlé vzťahy. Akurát zájazdom do Ameriky sme si uvedomili, že každý patríme trochu inam. Poznanie muziky v zahraničí nás tak ovplyvnilo, že každý si potom našiel nejaký svoj štýl. Zdôrazňujem, že to nebolo na úkor nejakého nepriateľstva, ale tak už to v živote býva, že jednému sa páči to a druhému ono. S Karlom Gottom sme najskôr hrali v Semafore, potom sme sa odtrhli a zakladali sme divadlo Apolo. Do toho potom prišiel zájazd do Ameriky a tam to pre nás bola veľká škola, keď každý zistil, že tá muzika sa robí trošku inak, že sú rôzne kvalitné žánre. Tým nechcem povedať, že by sme ich nepoznali, ale počúvať niekoho je niečo iné ako vidieť a počúvať niekoho. Do Ameriky sme odišli v roku 1967. Najskôr sme boli pozvaní na Expo 67 do Montrealu. Bolo tam veľa slávnych ľudí a bol to nesmierne zaujímavý zájazd. Kanada bola rovnako poučná ako Amerika , "vysvetľuje Antonín Gondolán.
Po zájazde do Ameriky Gondolán zakladá neskôr veľmi slávnu skupinu Bratov Gondolán. Ostrému a veľmi úspešnému štartu pomohol aj fakt, že kapela spočiatku vystupovala so zavedenými spevákmi tej doby - Helenou Vondráčkovou, Karlom Gottom alebo Waldemarom Matuškom. Toho času je Antonín Gondolán už rešpektovaným autorom mnohých piesní, pre ktoré písali texty najlepšie textári (Eduard Krečmar, Petr Rada, Pavel Vrba) a ktoré spievali vtedajšie najväčšie popové hviezdy. O sláve Antonína Gondolán a jeho bratovi svedčí aj to, že singlu s hitom "Čakaj a neplač" sa predalo v dnešných pomeroch neuveriteľných 150 000 kusov!
 
V čase najväčšej slávy sa kapela Bratov Gondolán rozpadla. "Ako sme jazdili po koncertoch a po svete, bola to doba, kedy nám bolo 20 - 25 rokov. Boli sme mladí a pekní ľudia. Láska je mocná čarodejka, nevyberá si a nie je podmienka, aby sa človek ženil iba v Česku, to sa môže stáť na zájazde v Bulharsku alebo v Amerike. A to sa presne stalo niektorým mojim bratom: jeden treba žije už 35 rokov vo Švajčiarsku, má tam rodinu a deti, Věra žila 20 rokov v Austrálii, má tam rodinu a dom, František žil v Nemecku a v Austrálii, ja som žil v Nemecku ... ", vysvetľuje Antonín Gondolán.
Do Čiech sa tento fenomenálny multiinštrumentalista vracia až po zamatovej revolúcii. Vďaka návrate jeho súrodencov Antonín opätovne vzkriesil k životu skupinu Bratov Gondolán.
Autor: matejhruska
http://zivotopis.osobnosti.cz/antonin-gondolan.php

pondelok 19. augusta 2013

Z pripravovanej videokuchárky MAS LEV

Čo varili naše prababičky a babičky na Spiši?
Aké sú základné suroviny na prípravu tradičných jedál?
Odpovede na tieto otázky prinesie čoskoro videokuchárka z dielne OZ MAS LEV, pri ktorej nám pomáhali žienky z Domaňoviec. Elena Kočišová, Marta Gondová, Agnesa Hradiská a Margita Ružbacká.Mgr. Agnesa Žifčáková pripravuje komentáre a odbornú prípravu textov.
Už teraz môžeme aspoň prostredníctvom fotografií nazrieť do ich kuchyne!
 
 Anjelské jedlo - Kuľaša
 
Recept na Kuľašu
O kuľaši sa hovorilo, že je to anjelské jedlo. Pretože ide o veľmi jemný, lahodný pokrm, na ktorý nie je potrebné používať zuby a „duša po ňom spí ako v páperí“.
 
Suroviny: Porcia pre 4 osoby
8-10 ks zemiaky
250 g hladká múka
1 PL soľ
1-2 ks cibule, 100 g maslo
Postup: Zemiaky uvaríme v slanej vode. Po uvarení scedíme a podusíme. K zemiakom za mierneho miešania prisypujeme múku, rozmiešame dôsledne aby sa neurobili hrčky („buľky“), podľa potreby osolíme. Kuľašu  rozotrieme  na tanier a do jamky uprostred nalejeme roztopené maslo so spraženou cibuľkou.  Podávame  so sladkým, alebo kyslím mliekom.
 Pankúch
 
 
Recept na Pankúch
V minulosti obľúbené jedlo na raňajky. Množstvo múky a troška mlieka zväčšovala objem jedla, šetrilo sa tým na vajíčkach.
Suroviny:  Porcia pre 4 osoby
6 vajcia
10 dkg hladká múka
5 g soľ, ½ dcl mlieka 
1 kávova lyžička masti (alebo olej)
Postup:   Vajcia rozhabarkujeme  v nádobe, pridáme múku, mlieko a soľ. Vylejeme na zohriatu masť v pekáči. Nemiešame.  Dozlata upečenú hmotu podobnú hrubej placke  - pankúch  konzumujeme, kým je ešte teplý.
 Krupy s kolenom
 
                                     

                                     
Recept na Krúpy s kolenom

Jedlo sa varilo okolo 3-4 hodín v jednom hrnci už od rána. Na peci bolo potrebné mať dostatok miesta na veľké hrnce, v ktorých sa varil škrob na škrobenie „hrochmalenie prádla.“ Škrobili sa biele kidle, plachty, periny, uteráky, utierky...
Suroviny: Porcia pre 4 osoby 
1 údené  bravčové koleno  (cca 500 g)
200 g krúpy

4 ks zemiaky
Koreňová zelenina : 2 mrkvy, petržlen , kaleráb, zeler, 1 hrsť fazule
Postup: Umyté koleno varíme vo väčšom hrnci (v 3 - 4 l vody) aj s fazuľou. Po hodine varenia, pridáme pokrájanú zeleninu na kocky pokrájané zemiaky. Varíme do mäkka, kým sa mäso ľahko neoddelí od kosti. Nesolíme ak máme koleno predtým   údené a solené. Po uvarení mäso oddelíme od kosti, nakrájame na malé kúsky a pridáme do polievky, alebo jeme zvlášť mäso s  chlebom.

 Rungľa
 
Recept na Rungľu
V Domaňovciach  bolo toto obľúbené jedlo z repy („rungli“)  varievané veľmi  často. Keďže v každom dome pestovali repu na kŕmenie statkov aj hydiny nešlo o finančné náročný pokrm. Čerstvá repa bola domácnostiam k dispozícii počas celého roka, od leta až do jesene a v zime uskladnená z pivnice. V susedných dedinách repu obyvatelia nevarili, preto dostali Domaňovčania prezývku Rungľare. Za čo sa však nehnevajú.
Suroviny: Porcia pre 4 osoby     
1 väčšia alebo 2 menšie kŕmne repy
100 g hladká múka  
8 – 10 ks zemiaky
350 g bravčové mäso z pliecka alebo stehna
30 dkg škvarky
1 cibuľa, masť na zápražku, soľ
Korenie: 5 guľôčok nové korenie, 5 guľôčok celý peper , 1 kávova lyžička červenej mletej papriky a 1 kávova lyžička mletý peper
Postup:
Ošúpanú rungľu (časť pod listami odrežeme, pretože je tvrdá) postrúhame na strúhadle (ako jablká na koláč) a dáme variť do slanej  vody. Pridáme na kocky pokrájané zemiaky a varíme ich do úplného zmäknutia zemiakov a vodu zlejeme. Uvarenú hmotu dobre rozmiešame (zemiaky nesmú zostať  v kockách). Mäso osobitne dusíme na masti, pridáme 1 cibuľku, nové korenie, celý a mletý peper. Pripravíme svetlú zápražku z múky a červenej papriky. Zalejeme so scedenou zvyšnou vodou z  rungli. Po zavretí vylejeme zápražku do uvarenej hmoty z rungli a zemiakov, pridáme podusené mäso, dochutíme a všetko dobre premiešame. Servírovať sa môže aj tak, že uvarený prívarok dáme na tanier a na to poukladáme mäso. Mäso môžu nahradiť teplé škvarky alebo čerstvá na kocky spražená slanina. Môže sa jesť bez chleba, ale aj s chlebom.
 
Na tradičnej piecke 
                                    
 
 
Photo: Norbert Vegh a MAS LEV, o. z.
 

nedeľa 18. augusta 2013

Monthly statistic (20.7.2013 – 18.8.2013)

©2013 Google
Slovakia                            1473
Russia                                 216
USA                                    107
Germany                               15
Netherlands                          10
Serbia                                    8
Japany                                   6
Ukraine                                 6
Romania                                3
United Arab Emirates           2

piatok 16. augusta 2013

WHO IS WHO

Biografické encyklopédie s názvom „Who is Who“ majú v Európe vyše 150-ročnú tradíciu. Vydávanie životopisnej encyklopédie v nemeckom jazyku s osobitým prístupom k osobnostiam, založil v  roku 1978 Ralph Hübner, podľa ktorého uverejnenie biografie je prejavom uznania za zásluhy na medzinárodnej, národnej a regionálnej úrovni v oblasti politiky, hospodárstva, umenia, kultúry, vedy a športu... Filozofiou tejto spoločnosti je človek  ako stredobod pozornosti. Rakúsko, Nemecko, Česká republika, Maďarsko, Slovensko, Grécko, Rumunsko, Rusko a už aj Chorvátsko... sú krajiny, kde sa myšlienka Ralpha ujala.

Who is Who vytvára  prístup k exkluzívnym informáciám o zaujímavých osobnostiach medzinárodného, národného a regionálneho významu a poskytuje  spoľahlivý zdroj informácií o významných osobnostiach zo všetkých oblastí života.

Je mi preto potešením, že som sa po oslovení redaktorov z Who is Who na Slovensku, dostala medzi vybrané osobnosti, zaradením môjho profesného životopisu.

Rovnako ma teší, že v tejto sieti osobností sa už nachádzajú mnohí členovia OZ MAS LEV, o. z. Dovoľte mi ich vymenovať: Miroslav Fabián  - starosta obce Klčov a člen Správnej rady MAS LEV (2009), Jozef Bača (2008), Mikuláš Demočko - starosta obce Oľšavica (2011), Elena Bašistová - starostka obce Dravce (2012), Anna Hricová - starostka obce Kurimany (2013),  Ernest Rusnák - predseda Združenia turizmu v Levoči (2013), Eduard Buraš - riaditeľ združenia FEMAN (2005), Miroslav Čurilla – riaditeľ hotela Arkáda a Stela v Levoči (2006), Šarlota Múdra (2009) - riaditeľka Združenia priateľov ZŠ internátnej pre nevidiacich  a slabozrakých Levoča, Indrid Kamenická - riaditeľka Mestského kultúrneho strediska Levoča (2009), Michal Smetanka – člen Regionálneho rozvojového partnerstva (2006)

Čo dodať - toľko významných osobností v našom združení, ktorému predsedám, sa len tak nevidí. Využime tento potenciál ako našu komparatívnu výhodu. A.H.

(informácie prevzaté z http://www.whoiswho-verlag.sk)


streda 14. augusta 2013

Zemiaky - náš druhý chlieb!


Folklórny súbor Domaňovčan nám predviedol nové pásmo venované zemiakom, ktorým sa na Spiši dobre darí pestovať vďaka vhodnej klíme.
 
Pripomíname si tak, ako sa zemiaky tradične sadili, okopávali, či zberali spolu pranostikami, či piesňami, ktoré sa k danej téme viažu. Zhliadnite malú ukážku, ktorá vznikla pri príprave DVD k tradičným jedlám na Spiši v rámci projektu Kultúrne a gastronomické vizitky Liptova a Spiša, podporeného z Programu rozvoja vidieka, opatrenie 4.2 Projekty spolupráce.
 
 
 
 
 



 
©2013 OZ MAS LEV, o. z.

750. výročie - slávnosti v Spišskom Štvrtku


utorok 13. augusta 2013

Viac o mne? Pýtate sa, a tak odpovedám :-)

Mám tendenciu budovať z ničoho niečo...
J. To niečo, nemusí byť vôbec megalomanské. Je totiž krásne vidieť ako sa mení prostredie, priestor, napokon i ľudia.

Už len začať učiť bez toho, aby ste mali pedagogickú kvalifikáciu a zotrvať na svojej pozícii 11 rokov bola mimoriadna udalosť môjho života, takmer zázrak v podobne splneného sna. Rola učiteľa mi priniesla hraničné skúsenosti s mladými ľuďmi, ale aj prvé poznanie práce v „tíme“. V podstate ešte ako teenager som musela zvládnuť  mládež¸ ktorá nemala v danom čase svoje jasné ciele, či smerovanie. Aspoň to nevedela (či sa bála?) navonok prezentovať. Nebola som „klasika učka“ a i preto som mala často problémy s vedením, lebo nie a nie sa vtesnať do zabehnutého systému... Do systémov vôbec ťažko zapadám. Nevedela som totiž pochopiť, prečo žiak nemôže mať vyložené nohy na lavici, ak sa mu pritom lepšie počúva môj výklad a jeho hygiena je v poriadku J. Alebo prečo počas diskusie v skupinách sa otvorili dvere, že je potrebné učiť tak, aby bolo ticho v triede a okrem výkladu učiteľa, je možné počuť už len muchu bzučať. Predpokladala som, že študenti, ktorí prejavujú svoj názor hlasnejšie, ho musia v mene doby stíšiť, aby ich názor nebolo možné začuť do kancelárie vedenia J. Tie časy, predpokladám, sú však dávno preč. Dnes majú študenti vyššie sebavedomie, odvahu, či zmenený prístup zo strany vedenia školy im umožňuje vyjadrovať svoj pohľad na vec bez obáv.  
No poviem Vám, časom sa začala u mňa prejavovať frustrácia z toho, že práca, ktorú som vnímala ako svoje poslanie, ma prestala posúvať v mojom osobnostnom rozvoji  a začala som cítiť, že sa čoraz viac podobám na svojich starších kolegov, ktorí na rozdiel odo mňa, do systému zapadli. Začala som si otvárať svoje dvierka a založila živnosť, ktorej hlavnou náplňou bolo lektorstvo vo vlastných akreditovaných kurzoch...O tom možno inokedy, to je na ďalší jeden príbeh J.
Po tých úžasných rokoch strávených s krásnymi mladými ľuďmi som sa teda skutočne na mesiac ocitla bez práce... myslím tej zaplatenej J. No neužila som si to. Osud zasiahol... teda, kto verí na zázraky, tak môžem potvrdiť, že tie sa skutočne dejú.

Presne v deň mojich 30.tych narodenín som dostala hneď dve zaujímavé ponuky. Jednu zo sektora ziskového a druhú z neziskového. Intuícia rozhodla a voviedla ma do vtedy nepoznaného tretieho sektora, kde som na najbližších  11 rokov (opäť tá jedenástka) zakotvila, pričom ma úplne uchvátil rozvoj vidieka. Na východe Slovenska pomerne zaostalého vidieka. Zaostalého nie v tej mentálnej rovine. Skôr chudobného na finančné prostriedky nevyhnutné na vybudovanie základnej infraštruktúry. Denne počúvam ako starostovia obcí rôznej veľkosti sa hlásia k svojim prioritám – voda, kanál, plyn a cesty... No! To je ďalší dlhý príbeh, kedy pohodlná časť môjho ja hovorí,  že skutočne toto ľudia potrebujú.  Ale len to? Nie je dôležitý i iný rozmer? Napríklad ten ľudský? Na vidieku (ale nielen) sa výrazne zhoršili vzájomné vzťahy, sused niekedy nepozná svojho suseda (samozrejme nie v tom pravom zmysle). Starostovia pod tlakom svojich kompetencií, neúmerne vysokých oproti finančným možnostiam, častokrát prehliadajú skutočné potreby svojej komunity. V podstate nekomunikujú s tými, ktorých zastupujú, reprezentujú. (samozrejme česť všetkým výnimkám). Pozerajú na svet cez fondy, cez paragrafy, cez finančné toky, cez bežnú administratívnu prax. Nevšímajú si, po čom ľudia, združenia, kluby volajú. Pobehujú medzi úradmi, častokrát bez vlastného time manažmentu, nestíhajú, zabúdajú, meškajú... lebo riešia problémy, ktoré by možno ani nemuseli byť, ak by... ak by okrem iného bol vytvorený priestor... priestor  pre komunitu, priestor pre riešenie problémov „zdola nahor“.   Peniaze sú dôležité, určite by napomohli vyriešiť mnohé problémy alebo aspoň zmierniť rozpočtové napätie. Na mnohých stretnutiach s ľuďmi sa pýtam, čo potrebujú... najčastejšia odpoveď  je, že keby boli peniaze, neboli by problémy. Skutočne? Zamýšľam sa nad tým, že zrejme nie je umenie „fungovať“ ak peniaze sú v dostatočnom objeme a čo si zmyslíme, to si môžeme obstarať (s výnimkou šťastia, zdravia, pravých priateľov a tak) Avšak peňazí nie je nikdy dosť. Svedčí o tom história, minulá i tá súčasná....

Ale, aby som zodpovedala otázku: Kto vlastne som? Často hovorím: „SOM, KTO SOM!“ Som človek, ktorý má svoje chyby, ktorý všetko nevie a ani všetko nedokáže, častokrát začínam od nuly a budujem z ničoho niečo, celkom úspešne sa borím s prekážkami, či polenami,  ktoré sa mi intenzívne kotúľajú pod nohami. Ale najmä viem, že ak chcem ísť z bodu A do bodu B, lepšie sa kráča viacerým, ako samému. Považujem sa za lídra a manažéra v jednom, čo je vraj vzácna kombinácia.

A práve preto viem, že viac dokážeme spoločne, než individuálne... minimálne vo sfére, v ktorej sa práve pohybujem. Mám to šťastie, že mám okolo seba ľudí, ktorí mi veria, ktorí sa pridali a napĺňajú spoločné ciele, akoby boli ich vlastné. Ciele, ktoré sa orientujú na kvalitu života a na rozvoj vidieka.  Mám i zopár kritikov, čo je prirodzené a úprimne som rada, že má niekto i opozičný názor, ktorý núti zamýšľať sa...  Ale i tí idú spoločne s nami. Snaha posúvať veci k lepšiemu je tak o čosi ľahšia, i keď tŕnistá. Mám to šťastie (žeby opäť osud? J), že okolo mňa sú vnímaví a talentovaní ľudia vo svojich oboroch a potom sú tu i tí, ktorí sa nechajú viesť, lebo cítia, že takto to je lepšie. J. Apropo.... Ako som už kdesi spomenula, peniaze nie sú všetko J. No sú dôležité. Práve vďaka vyštudovanému odboru mám blízko k názorom na peniaze a ich toky J.  Preto pozor na prílišné zadlžovanie sa! K nemu môžu prispieť i pre vidiek tak prospešné fondy európskej únie, najmä ak finančné toky netečú z rôznych dôvodov na vlnách casch-flow J. O tom v ďalšom príspevku. A.H.

 

 
 

piatok 2. augusta 2013

Keď varil LEV so štipkou ŠAFRÁnu na Retrojurmaku

Na víkendovú sobotu pomerne od skorého rána, sa posádka kancelárie MAS LEV, v zložení Andrea Hradiská, Katarína Pjatáková, Gabriela Palenčárová, Mariana Malecová spolu s Miroslavom Fabiánom - členom správnej rady MAS LEV, vydala na cestu netradičnej prezentácie svojho územia.
 
Známe príslovie: "Čo si navaríš, to si musíš zjesť!" sme zmenili na: Čo navarí MAS LEV, to musia zjesť a stráviť obyvatelia MAS ŠAFRÁNu" :-). Za hlavného šéfkuchára sme poverili manažérku Katku. V zmysle povestného čo pokazí šéfkuchár je jeho vinou, prípadná zásluha patrí celému tímu :-)....

 Konštatujeme, že 20 litrov spišskej polievky s údeným mäsom, na ktorú sme stavili, sa v ochutnávkovom režime minulo v priebehu jednej hodiny po dovarení. Takže buď naozaj chutila, alebo je v území organizátora veľa hladošov.
 
Varili sme teda s príchuťou Šafránu a tiež ochutnali polievky ostatných družstiev, pričom sme radi, že porota bez konfliktov záujmov vyjadrila názor, že naša polievka chutila ako druhá najlepšia, čo je skvelý výkon, najmä ak nevarili profesionáli, ale kancelárske levice a to po prvýkrát v takom obrovskom "kotli", ktorý nám poskytla obec Dlhé Stráže. Domov sme prišli v neskorých večerných hodinách, unavení slnkom, ale s dobrými pocitmi z vydarenej aktivity, v rámci ktorej sa snáď po prvýkrát stretli zástupcovia všetkých 4 MAS so štatútom, ktoré pôsobia v Prešovskom samosprávnom kraji, za čo manažérke Natálii a jej tímu ďakujeme. Ceny do súťaže darovala NSRV prešovského kraja, pričom hlavnú cenu si hneď vzali späť, keďže obsadili prvé miesto.  A.H. 
 
Aj my ďakujeme organizátorom za uvítanie a príjemnú atmosféru
 
Varilo sa  pod kapušnianskym hradom
5 tímov odhodlaných nesklamať
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 Dobrú chuť!
 Nezávislá a nezaujatá porota pri ochutnávkach polievok
Zaujímavé ceny pre troch najlepších 
MAS LEV medzi ocenenými
 
 
 Photo: z databázy MAS LEV, 2013