pondelok 29. februára 2016

Siahol si už na svoj „Mount Everest“?

Môj výstup na „Mount Everest“  bol sprevádzaný náročnou životnou skúškou, ktorú viacerí označujú ako BOD ZLOMU. Po 13 rokoch pôsobenia v školstve, som sa ocitla na dlažbe. Nebolo to jednoduché, keďže  „na krku“ sme mali nesplatený úver a rozostavaný dom. Situácia na trhu práce vôbec nebola v tom čase priaznivá ani pre mňa, ani pre manžela. Okrem toho som plánovala pokračovať v externom inžinierskom štúdiu.  Bývali sme samostatne, utiahnuť teda výstavbu rodinného domu mimo lokality, kde sme žili a zároveň hradiť náklady za nájomné bývanie, bola daň za život bez závislosti na rodičoch a svokrovcoch. Keďže prepúšťanie zo školstva bolo avizované už obdobie dopredu, tak som si zriadila živnosť. V tom čase som poznala cestu do práce, z práce do druhej práce, z druhej práce domov a ráno znova do práce. (iste to poznáte mnohí z Vás)

Potom ako sa mi otvorili dvere do sveta neziskového, som sa pristihla pritom, že som NAIVNÁ v mnohých aspektoch. Napríklad som si myslela, že v neziskovom sektore robia všetci ZDARMA, že je to práca výlučne pre dobrovoľníkov. A je pravda, že mnoho záležitostí na rozdiel od sveta biznisu je potrebné urobiť len tak pre radosť. Ale inak sa tieto dva svety odlišujú snáď len v tom, že biznismeni zväčša pracujú vo svoj prospech za účelom dosiahnutia zisku a treťosektoráci v prospech iných zväčša končia s nulou na účtoch, a  ak vznikne „ZISK“, tak musí byť použitý na ďalšiu činnosť organizácie. (O výhodách a nevýhodách oboch sektorov napíšem snáď niekedy nabudúce.)