Otvorená scéna v Levoči otvorila turistickú sezónu

Odhaľme naše klenoty na otvorenej scéne 

Levoča 11.06.2014

„Slovensko je bohatou krajinou na ľudovú kultúru. Reprezentuje slovenský národ, najcennejšie poklady ukryté už od dávnych čias. Cenné a trvalé hodnoty ľudu boli a aj naďalej sú prirodzenou súčasťou nášho každodenného života. Nezaobíde sa bez nich žiadna slávnosť, významná spoločenská a rodinná udalosť.“ Ľudová kultúra v MAS LEV a MAS Šafrán je výtvorom kolektívneho ducha a múdrosti nášho ľudu. Stmeľuje v sebe rôznorodé prejavy, formované po celé stáročia v dedinskom prostredí. V ľudovej tvorivosti sa nám odhaľuje životná múdrosť, zvyky, obyčaje, tradície našich predkov, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu. Aj vďaka energii, s ktorou toto najvzácnejšie dedičstvo prezentovali naše folklórne telesá a remeselníci na podujatí Odhaľme naše klenoty na otvorenej scéne sme ponúkli širokej verejnosti mozaiku slova, hudby, piesne a tanca. Vypočuť ste si mohli rôzne žánre od dychovky, cez ľudovú nôtu, moderné melódie. Celé podujatie dotvorili aj remeselné trhy. Vidieť ste mohli rezbárov, drotára, výrobu lán, ručné maľovanie hodvábu, háčkovanie, paličkovanie a mnoho iného.

Veľa zanietených umelcov, ktorí sa zúčastnili vystúpenia participuje na mnohých  významnejších kultúrnych udalostiach v obciach a mestách.  V repertoári folklórnych súborov boli zozbierané a spracúvané zvykoslovné skvosty dedinského ľudu žijúceho pod Spišským hradom. V dramatických pásmach boli zobrazované jednotlivé činnosti alebo vlastností spôsobu života ľudu v minulosti. Niet nad detský spontánny prejav, ktorý je vďaka ochotníckemu zapáleniu milovníkov detského folklóru sprostredkovaný aj v súčasnosti a poteší každého, kto má rád tajomstvo a neoceniteľné bohatstvo Spiša.

Naši folkloristi sú odhodlaní dávať ľudovej piesni srdce i dušu, pretože práve pieseň dvíha ľudí z pádov a potešuje ich v úzkostiach, je súčasťou bežného života  a preto si zaslúži, aby sa šírila ďalej.

Pozrite si reportáž TV Levoča:

Jakubská cesta vedie cez Levoču

NEWS

 

 

Včera 15.5. 2014 v Levoči, na Starej radnici pri Chráme sv. Jakuba otvorili Jakubskú sezónu na Slovensku za prítomnosti primátora Levoče Ing. Miroslava Vilkovského a predsedu Priateľov sv. Jakuba Dr. Gerharda Weaga, Bratstva sv. Jakuba z Poľska i otcov minoritov z Levoče a ďalších farností sv. Jakuba. Biskup Milan Lach, SJ požehnal 14 Jakubských pečatí, DVD Jakubska cesta Slovensko/Rakusko a mobilnú Jakubskej interaktívnu aplikáciu i testimonium. Podrobná trasa Jakubskej cesty je na linku www.jakubskacesta.eu. Tam môžu pridávat videa a fotografie aj učastníci Svatojakubskej cesty. Prvé skupiny prešli do Compostely k hrobu aposšola Jakuba z Levoče 3150 km. Púte do Compostely zo Spiša sú známe od stredoveku, čo dosvedčujú aj stredoveké mestské listiny panovníkov Spiša.

 

Trasa z Kosic do Levoče bude pokračovať cez Kezmarok do poľskeho Krakowa, kde sa bude konať aj Svetové stretnutie mládeže 2016 s pápežom Františkom. Ďalšie trasy povedú cez Liptovský Mikuláš, Banskú Bystricu, Nitru, Trnavu a Bratislavu do Viedne.

 

Popularita pútnických ciest - v Európe predovšetkým Jakubskej cesty - stále rastie. Cesta putovania napĺňa očakávania moderného človeka po stretnutí s tradíciami, spiritualitou a históriou miest Európy, v kombinácii s cestovaním, poznávaním a celkovým zážitkom vybočenia z bežného životného štýlu.

V porovnaní s klasickými pútnickými cestami veriacich na miesta zázrakov a k relikviám svätých, sú dnes Jakubské cesty v Európe premyslenou turistickým ponukou v mnohých Európskych krajinách a regiónoch napomáhajúce výmene skúsenosti medzi národmi i jednotlivými ľuďmi.

Prezentujú sa vlastným logom, infraštruktúrou, službami i cirkevnou, kultúrnou, sponzorskou a politickou podporou.

Všetky tieto aspekty robia z Jakubských ciest fenomén novej éry putovania, ktoré pre niekoho znamená hlboký duchovný impulz k zamysleniu sa nad vecami tohto sveta a svojím životom, pre iného nevšednú turistiku s hrou na stredovekých pútnikov do Copostely.

Viera a spiritualita, poznanie a sebapoznanie, objavenie svojich hraníc, turistika a umenie, príroda a človek, zážitok a hra, cesta a legenda, to všetko tvorí príťažlivý celok uprostred reality našej doby, ktorý priťahuje na Jakubsku cestu stotisíce ľudí ročne nielen v štátoch Európy ale aj z iných kontinentov.

V súčasnosti je možné nastúpiť na púť do Santiaga de Compostela zo všetkých miest Európy od Poľska po Sicíliu, od Švédska po Rumunsko. Sieť ciest je postupne vyznačovaná i dopĺňaná informačnými systémami a službami.

Košice –Európske hlavné mesto kultúry 2013 sa prostredníctvom Priatelov sv. Jakuba, Live AID International, FRATERNITY JERUZALEM i ďalších partnerov pripojilo k tejto európskej Jakubskej ceste prvou trasou na Slovensku z Košíc do Levoče.

Credential pútnika, do ktorého sa zaznačujú pečiatky z navštívených miest Jakubskej cesty, je možné objednať a obdržať poštou alebo ho zakúpiť na niektorých miestach Jakubskej cesty. Viac na www.jakubskacesta.wbl.sk

Zdroj:

Priatelia Jakubskej cesty Slovensko 

 

Čarovný svet tradícií

OZ MAS LEV, o. z. v týchto dňoch vydalo publikáciu pod názvom Čarovný svet tradícií. Toto hodnotné dielko vzniklo vďaka projektu národnej spolupráce miestnych akčných skupín LEV a Šafrán s názvom „Po stopách klenotov LEVa a Šafránu“ a na svojich takmer 100 stranách zachytáva farebný svet remeselníkov a folklóristov územia Spiša a Šariša. 

Publikáciu si môžete prelistovať na:

http://www.youblisher.com/p/879662-Carovny-svet-tradicii/

Fašiangy, fašiangy... začíname opäť v obci Brutovce

Starostovi obce Brutovce, Jozefovi Komarovi, sa to konečne podarilo.... Teda, presvedčiť ma, aby som osobne prijala pozvanie na Fašiangové slávnosti do jeho obce... Trvalo mu to tri ročníky po sebe. Niežeby som nechcela, ale deň má len 24 hodín, týždeň 7 dní... a tak dynamika života v našom území spôsobuje, že i ja musím svoje priority zvažovať. (Klonovanie mojej osoby ešte nezvládam J )

Teraz však viem, že chybou bolo, nebyť na uplynulých ročníkoch fašiangových veselíc v tejto obci. A tak trochu ľutujem, ale i nesmierne ďakujem, že som mohla byť aspoň na okamih súčasťou tohto významného tradičného podujatia obce Brutovce. A musím povedať, že napriek tomu, že som  bola hosťom, cítila som sa medzi miestnymi ako doma. Srdečnosť, priateľskosť, prijatie medzi seba...

A že je to zaujímavá udalosť, ku ktorej patrí sneh, uznalo napokon i samotné počasie a počas noci pred slávnosťami ho napadlo viac než dosť. Vŕzganie snehu tak atmosféru diania ešte umocnilo. Rozruch určite spôsobil aj vstup do jedného z našich obchodných reťazcov, kde kupujúci zrejme nechápali môj nový make up... Možno Brutovce i v tomto smere určia nové trendy využívania sadze z komínov pre účely skrášľovania nielen žien, ale i mužov. A tak ak niekto zhliadol nejakú čerticu pri nákupoch... bola som to ja, ktorá z udalosti zvanej Fašiangy získala šťastíčko odovzdané „cigánkou a cigánom“, ktorí boli ústrednými postavami spolu s veľkým Jankom a kozou.

V závere môjho príspevku, môžem len konštatovať potešenie, že mladí ľudia dlhé roky udržiavajú túto tradíciu v obci a odovzdávajú si tak spomienky na to, aký význam fašiangová veselica mala pre ich prarodičov, či starých rodičov.

V tejto súvislosti mi dovoľte použiť plátok novín (Spišské hlasy z roku 1989), kde sa o histórii ľudovej fašiangovej veselice v Brutovciach popísalo rukou PhDr. Michala Popoviča z Prešova.

Pomerne rozsiahly článok začína slovami: „V minulosti, keď ešte nebolo moderných oznamovacích prostriedkov, museli dedinčania často kultúrne vyžitie zabezpečovať v obci sami. Teda vlastnými zdrojmi, vlastnými ľuďmi. Dobre bolo, ak sa našli na vidieku takí jedinci, znalci ľudových vystúpení, ktorí pri maloobecných oslavách sa ako roľníci, robotníci a pastieri vedeli načas vžiť do úlohy spevákov, hercov, muzikantov, usporiadateľov a tvorcov ľudového zábavného prevedenia, akým bola napríklad fašiangová dedinská veselica v minulosti...... (Nepripomína Vám to dnešný prístup Leader, ktorý v území MAS LEV praktikujeme J .... J... žeby sme na Slovensku objavili teplú vodu?)

Pokračujme však v príspevku z 22. 2. roku 1989.  

„Vieme, aké boli robotovania na panskom a že nie všetci sa dožili vysokého veku. Viacej ľudí umieralo na dereši, ako doma na posteli. Viacej ľudí zahynulo vo vojnách, na šibeniciach, pod mučivými ranami pánskeho korbáča ako v kruhu vlastnej rodiny. Účinným liekom v takých situáciách boli ľudové veselice. Stávalo sa, že na dedinách zostávali dievčatá z chudobných rodín, ktoré nemali šťastie sa načas vydať. Roky utekali a oni zostávali doma. V dobe fašiangova prichádzala i do takých domov zábavná skupina a pozývala aj tieto dievčatá na veselicu. Upozorňovala mládencov, že aj v tej chalúpke je rúče dievča, že je možné zabudnuté alebo zahriaknuté, ale tiež životaschopné, ktoré v živote často viac dokáže ako mladé „boháčky.

Prostriedky na zábavu sa získavali z darov občanov. Za tým účelom prišla zábavná skupina zložená zo „starého, „tanečníka a tanečnice“, kozy“, harmonikára a gazdu.... Ak chcete vedieť akú úlohu plnili jednotlivé postavy, či chcete o týchto zvykoch viac, prinesieme Vám informácie v najbližšom časopise Kráľovské územie LEVa, ktoré už pripravujeme. Dovtedy si vychutnajte fotografie z aktuálneho ročníka  fašiangovej veselice v Brutovciach.

                                Na pozvanie starostu sme sa na okamih vrátili do čias našich predkov

                                Tancovačka v krčme, tu sa všetkým, ktorí vstúpili, ušla "štipka" sadze

                                                             Naša pekná "cigánka"

                                             šúcha si ruky a maže ďalších aktuálne prítomných

 v rozhovore s bratislavčanom, ktorý vraj po prvýkrát naživo videl kroj a úprimne závidel našu družnosť.

                                                   

                                                                      s tučným Jankom....

                                    koza... symbol plodnosti a úrodnosti, ktorý na kolede plaší deti,
                                         aby sa gazdiné mohli venovať obdarúnkom a pohosteniu.

                                         tí, čo prechádzali v čase veselice obcou, prišli skrátka.... 
                               

                                      príspevok na večernú zábavu je nevyhnutný, ak chce prejsť

                                               zastaviť musel aj riadny autobusový spoj....

 napokon tanec cigána a cigánky, uvoľnil cestu a sprievod pokračuje v obchôdzke obcou, kde pozýva mladých na večernú zábavu.

                                                         

         Kultúrna sála obce čakajúca na večernú zábavu všetkých pozvaných i náhodne okoloidúcich :-).

                                                      Photo: z dielne MAS LEV, 2014