Ako v zdraví prežiť byrokraciu!

Dnes mi akosi idú pod ruky komicko-satirické momenty. Pri hľadaní materiálu do pripravovaného e-booku práve k partnerskej spolupráci a lídrovaniu v komunite, mi pod ruky vošla kniha "Ako v zdraví prežiť byrokraciu!" S odstupom času som sa pobavila a pousmiala na vlastnom debutovom dielku v satirickom tóne z čias, kedy som si myslela, že byrokracia v skrátenom období štrukturálnych fondov (roky 2004-2006), kedy sme sa podľa slov úradníkov "učili", už nemôže byť prekonaná... Hold s odstupom 10 rokov sme ju niekoľkonásobne prekonali a stále sa podľa slov úradníkov učíme smile – emotikon. Čo myslíte, kolegovia? Táto knižočka má celkom 116 strán a nemám ju zachovanú v elektronickej podobe smile – emotikon... Ale nejakých 50 výtlačkov som ešte objavila... Kto by mal záujem sa ku nej "zakúpením prepracovať" napíšte do fb správy alebo rovno na hradiska@maslev.sk smile – emotikon

 

FOTKA

FOTKA

Včerajšok ma dostal, namiesto toho, aby som od úžasu onemela... sa naopak u mňa znova objavil spisovateľský syndróm, ktorý sa prejavuje fejtónovou formou. Technicky sa naša nová stránka www.maslev.eu ešte ladí... ale pre tých, ktorí si na ňu začínajú zvykať malý úrovok z blogu AHa!

"Nikto sa nepýtal, či chcem žiť, ale keď som už na svete, tak sa Vám chcem v plnej kráse ukázať. Nádherná panoráma historického mesta...to som ja. Mám aj kámošku s menom FOTEČKA.... Júúúj, tá je naozaj krásna...matka príroda nestvorená ľudskou rukou, ktorá by tu mala byť pre všetkých na veky vekov... Prepáčte, zatiaľ sa hanbím a v tomto príspevku sa Vám neukážem. Pýtate sa prečo? Vlastne ani neviem. Niekto konkrétny ma odfotil a týmto aktom sa stal mojim fotorodičom. Súhlasom umožnil, aby som sa ukázala verejnosti... Ibaže to dovolil len niekomu a nie všetkým. Cítim sa teda zmätená, či naozaj len niekto môže vidieť moju krásu najmä, ak mojou úlohou má byť priblíženie regiónu a túžim pritiahnuť nielen Vaše oči, ale i Vaše kroky a potom i srdcia, keď ma zažijete naživo. "

TOĽKO ÚRYVOK a celý článok nájdete na 

http://www.maslev.eu/index.php/sk/blog1/167-blog2

Rádio Regina v diskusii s MAS LEV

NALAĎTE SI STANICU 101,5- Prečo? MAS LEV bude prezentovaná v relácii Magazín Rádia Regina, ktorá  bude vysielaná 24.1.2014 v čase od 10.00 – 11.00 hod. zo štúdia RTVS. Hosťom bude predsedníčka združenia Ing. Andrea Hradiská, PhD! 

http://www.rtvs.sk/radio/relacie/detail/host-radia-regina-kosice/archiv?date=24.01.2014

záznam z vysielania je možné vypočuť si z Rádia Regina, štúdio Košice

MAS LEV? - tak trochu rebeli v Leadri

Uputávka z prezentácie

 

Miestna akčná skupina LEV sa zúčastni pravidelnej výročnej konferencie určenej miestnym akčným skupinám na Slovensku, ktorú poriada Národná sieť rozvoja vidieka SR v Nitre v dňoch 21. - 22. 11. 2013 so svojou prezentáciou pod názvom MAS LEV? - tak trochu rebeli v Leadri.

Stačilo by to otočiť!

Mali ste už niekedy myšlienku? Dokonca bola inovatívna? Myslíte si, že by ste týmto projektom vedeli niekoho zamestnať, urobiť propagáciu Vášmu územiu, jednoducho posunúť zaostalý vidiek smerom dopredu? Viete si predstaviť, že by napokon Vaša skvelá myšlienka, s ktorou sa stotožní 9 členov výberovej komisie miestnej akčnej skupiny, pretože je zároveň v súlade so schválenou stratégiou rozvoja územia, napokon musela zapadnúť prachom...? Viem, viem, medzitým sa ešte pokúsite projekt podať znova a znova... Znova a znova totiž veríte svojej myšlienke. A znova a znova narážate na nové a nové administratívne zádrhely? Viete si predstaviť, že by Vaša práca (zväčša dobrovoľná) vyšla nazmar?

My, ktorí žijeme v tejto krajine. My, ktorí sa snažíme o rozvoj našich území, či už individuálne alebo tímovo na princípoch prístupu Leader, sme tí, ktorých štát neskutočne kontroluje. V domácom prostredí občas používam menej vhodný výraz, ktorého ekvivalent však pre verejnosť neviem akosi nájsť. Ale snáď si ho čitatelia domyslia.  Okrem toho, že si nás „štát“ preverí už pri samotnej príprave Žiadosti o nenávratné finančné prostriedky, do špiku kosti, či náhodou nie sme nič dlžní žiadnej inštitúcii... (písané v príspevku 14. vydania nášho časopisu Kráľovské územie LEVa.), sa týmto ešte len roztáča kolotoč kontrolného mechanizmu u každého, kto realizuje projekty s podporou z fondov EÚ.

Pod rúškom vlastnej pracovnej zodpovednosti totiž štátni úradníci – hodnotitelia,  hľadajú každú chybičku administratívnej krásy. Opierajú sa pritom o usmernenia, legislatívu, interné postupy, interné inštrukcie... do slova a do písmena zmechanizovaný postup, ktorý by ideálne mal prispievať k tomu, že všetko beží hladko a najmä v stanovených, či zazmluvnených termínoch. Malo by... Avšak nedeje sa tak.  Ľudská kapacita nestačí... Ale nie je to náhodou tak trochu aj o  neefektívnosti práce?

Pozrite, týmto príspevkom skutočne nechcem oslabiť dôležitosť kontrolnej práce, ani dôležitosť, či význam ľudí na týchto postoch. A v prípade, že sa v týchto slovách našiel nejaký hodnotiteľ... považujte to za vec náhody. Naopak, som človek, ktorý si váži prácu každého, ak ju vykonáva zodpovedne, najlepšie ako vie. Títo ľudia totiž  vykonávajú  svoj diel práce a skutočne sú mnohí úradníci, ktorí svojim prístupom napomáhajú nám, tu dole, riešiť problémy..., za čo úprimne ďakujem. Pohybujem sa totiž  v tomto byrokratickom svete už celé jedno desaťročie, preto viem, čo znamená, ak sa chyba neodhalí včas..., aké ma dopady najmä na žiadateľa, ktorý na začiatku chcel, túžil zmeniť veci k lepšiemu. Lebo pripomeňme si, že všetci sme ľudia a ako takí robíme i chyby....

Miestami mám však pocit, že bodky, dĺžne, čiarky, mäkčene,... forma a čestné vyhlásenia sú viac ako tá samotná projektová  myšlienka. Miestami mám pocit, že musia byť podporené iba tie projekty, ktoré žiadatelia dovedú do administratívnej dokonalosti. Miestami mám pocit, že sme sa akosi „zahrabali“ do systému, kde si nahovárame, že takto to musí byť, lebo je dôležité odkontrolovať každý správne zaokrúhlený cent použitých finančných prostriedkov z daní európskych i našich poplatníkov, a to tak v rozpočtoch projektantov, ako i  v cenových ponukách nielen výherných, ale aj nevýherných dodávateľov. Pričom je potrebné častokrát presvedčiť softwér, aby zaokrúhlil centy tak, ako si to želá hodnotiteľ, preto kde zlyháva technika a program, nastupuje manuálna práca zaokrúhľovania. Veď O.K. – učíme sa tak všetci vzájomne nejakej tej štábnej kultúre.

Ale tu kdesi vo mne evokuje pocit formou vysokého tlaku a napätia s potrebou položiť sebe a tejto spoločnosti otázku: Čo ešte je a čo už nie je efektívne?

Veď, napokon posúďte sami.

Každá zmluva s konečným prijímateľom fondových zdrojov obsahuje článok, ktorý hovorí, že žiadateľ musí vynakladať zdroje účelovo, hospodárne a efektívne. A za týmto účelom akosi musí strpieť nekonečné množstvo kontrolných vstupov, medzivstupov a vstupov ex post. A medzitým, či aj potom ešte prebieha iná forma kontroly zvaná ako monitoring. Neexistuje tu však článok druhej zmluvnej strany, že i „štát“ by mal efektívnosť a hospodárnosť vynaložených zdrojov odkontrolovať efektívne.

Potom ako žiadateľ spracuje v strese z deadlinu určenom vo výzve nejaký ten ľudovo povedané projekt a pozháňa možné i nemožné čestné prehlásenia, prejde si procesom verejného obstarávania... (čomu sa dnes nechcem v príspevku radšej venovať...), odkonzultuje oprávnenosť, neoprávnenosť aktivít, oprávnenosť a neoprávnenosť výdavkov... celkovo obsahové nastavenie projektu... Stotožní sa s myšlienkou, že si ho najskôr prefinancuje svojimi, či požičanými finančnými zdrojmi a do obdobia preplatenia zo strany štátu, bude poctivo platiť najväčším súkromným spoločnostiam zvaným bankové inštitúcie nemalé úroky,....  S vypätím všetkých svojich ľudských schopností, možností a zručností  podá projekt.  Prejde procesom výberu na lokálnej úrovni... Tu kdesi končí „idylka“. A... Nastupuje kolotoč a mechanizmus kontroly na úrovni národnej.

Prichádza totiž čas pre skupinu hodnotiteľov, v programe takzvané druhé oči.  A tu akoby svet i čas zastal... Čakáme, čakáme a stále ešte čakáme. Čakáme dni, týždne, celé mesiace... fúha pomaly sa rok strieda s rokom... Konečne sa dozvedáme verdikt. V alternatíve jeden - projekt vyradený(nepodporený),... jedným z najbizárnejších dôvodov je ten, že žiadateľ nedodal v stanovenom termíne dožiadané podklady na základe výzvy. Hoci tak nemohol urobiť, lebo si dovolil pracovať v zahraničí (možno už zarábal na tie budúce úroky) a nedokázal si diaľkovo vyzdvihnúť poštu, o ktorej ani netušil, že už ju má vo forme doručenky  v svojej schránke.  Proste nedodal podklady v čase, ktorý hodnotiteľ určil a basta.

Samozrejme častejšie, najmä ak potenciálny konečný prijímateľ sedí takpovediac pri poštovej schránke, aby neunikla jeho pozornosti došlá pošta z úradu... dochádza k doplneniu podkladov. Vskutku nepreháňam, keď hovorím, že nastáva etapa, kedy sa dávajú do poriadku bodky, čiarky, dĺžne... Samozrejme jeden dva body sú i dôležité záležitosti, ktoré je potrebné dať na poriadok, to nespochybňujem. Táto etapa je samozrejme najkratšia a zo strany hodnotiteľov sa netoleruje oneskorené dodanie vyzvaných podkladov. Projekt sa i z tohto dôvodu zamieta.

Viem, viem,... určite sa pýtate, či sa hodnotí i kvalita projektu... No áno... to je tá myšlienka, tá inovácia, ten projekt, ktorého realizáciou by sme územiu mohli napomôcť... ale pozor... myšlienka pretavená do plánovaných aktivít, ktoré musia spĺňať parameter oprávnenosti je až druhoradá. Prvoradé sú administratívne podstatné, menej podstatné i takmer nepodstatné záležitosti.

Ak sa po takmer roku od podania žiadosti dostane žiadateľ k zmluve, tak sme takmer vyhrali. Ten so slabšou pamäťou už možno aj zabudol, že podal projekt. Musí však byť trpezlivý a častokrát si ešte na realizáciu počkať na teplejšie obdobie. Murphyho zákony platia aj v danom prostredí.  Kým v lete dochádza ku kontrole administratívnej, v zime zvykne dochádzať k fáze implementačnej. Kým administratívna kontrola vyžaduje rok trvania, realizáciu je pritom potrebné uskutočniť vo vlastnom záujme  v priebehu dvoch-troch mesiacov a pritom hodiť zo dva otčenáše, aby počasie vydržalo.... je potrebné ešte pridať štipku viery, že ku koncu programovacieho obdobia to stihneme zrealizovať všetci, ktorým sa zmluvy do rúk predsa len dostali... a presvedčiť napríklad stavebné a technologické procesy, že sa nesmú dožadovať svojho času zrenia a najmä musia potrieť všetky svoje technologické zvyklosti a vytrvať vo svojej kvalite, kým neuplynie nielen lehota pre záruku prác, ale i lehota pre trvalú udržateľnosť projektov stanovená v zmluve.

V každom prípade nastupuje tretia fáza... Tá je v čase pred ukončením programovacieho obdobia celkom v pohode. Tu to beží ako na bežiacom páse. Ozaj – takmer nemám výhrady. Žiadateľ spracuje žiadosť o platbu, zašle ku kontrole do dvoch – troch mesiacov je spracovaná administratívne, opäť sa čo – to dožiada. Potom nasleduje kontrola na mieste. Táto kontrola je zameranú na odsledovanie každej účtovnej  a jej riadne zachytenie v účtovníctve,  znova sa odkontroluje, či naozaj nie je nič dlžný aktuálne štátu... tak sa spis opäť prevezie administratívnemu kontrolórovi, ten certifikuje platbu ... a ak medzitým na dva mesiace nezatvoria štátnu pokladnicu, či v októbri neprechádzajú na nový účtovný rok, ak náhodou niekto nemaróduje, nedovolenkuje, nedrží spis pre iné účely... No proste, ... Ak sa teda znova neudejú nejaké vis major procesy (o tom možno nabudúce) ... tak tu to kdesi na určitý okamih pre konečného prijímateľa končí a on si môže vydýchnuť, že projekt prešiel etapou realizácie. V tejto fáze upozorňujem na to, v danom efektívnom systéme tentokrát vyhrávajú súkromné prepravné spoločnosti, ktoré spisy so všetkými relevantnými dokumentmi prevážajú z miesta na miesto po celom Slovensku...

Nemali by sme to teda otočiť? Nemali by sme to byť práve my, ktorí začnú kontrolovať kontrolórov, či ich kontrola efektívnosti vynakladania zdrojov konečnými prijímateľmi,  je skutočne efektívnou? Veď ide o naše dane. Kým efektívnosť investícii do sektora verejného nie je možné priamo vyčísliť, pretože sa jedná o úžitok pre širokú verejnosť... Tak efektívnosť práce kontrolných orgánov by sme dokázali vyčísliť a to i s analýzou dopadov omeškania vyhodnocovania... Možno by sme dospeli k zaujímavým číslam, či novému otočenému poznaniu..

Čo dodať na záver. Nesmúťte preto, ak sa náhodou udeje niečo, kvôli čomu Vám tzv. „projekt“ nepodporia. Väčšinou je to odôvodnené ako administratívny prehrešok, pre ktorý obsahová stránka projektu je už irelevantná vzhľadom na jeho vyradenie z ďalšieho hodnotenia. Možno sú už medzi nami takí, ktorí si po osobných skúsenostiach, alebo sprostredkovane cestou tohto príspevku  povedia, chválabohu, že mi projekt neschválili... My ostatní, si musíme vyhrnúť rukávy, veď nie sme Béčka. Predsa nás tá byrokracia nezloží! Hlavu hore, všetci naši koneční prijímatelia... spoločne to zvládneme! J

Aj keď...ako dlho tento neefektívny systém môže ešte vydržať? A.H.

Kráľovské územie LEVa - 14. číslo na webe MAS LEV

Verím, že ste už počuli vedecké vyjadrenie, že i mávnutie motýlích krídel môže spôsobiť hurikán. A keď sa takýchto motýľov spojí naraz a viac, prípadne niekoľko za sebou, potom je hotové „tornádo“ na svete. Takéto turbulencie zažíva aj kancelária MAS LEV.  Motýlie krídla byrokracie a administrácie mávajú čoraz intenzívnejšie pred končiacim sa programovacím obdobím. A keďže všetko so všetkým súvisí, každé rozhodnutie na národnej úrovni sa premieta na úroveň lokálnu. Opačne to akosi nejde, napriek základnému princípu prístupu Leader „zdola nahor“ J.

V kancelárii MAS LEV finišujeme s rozalokovaním posledných zdrojov, ktoré akosi nie a nie „dorozdávať“ konečným prijímateľom. Nie preto, že by neboli témy projektov, alebo záujemcovia o tieto zdroje... dôvodom je byrokracia. Spomínam si na vyjadrenia štátnikov, že procesy administrácie pri fondoch EÚ budú jednoduchšie. Oni sú však čoraz viac spletitejšie. Vyhlasujeme, prehlasujeme, čestne sa zaväzujeme, čestne vyjadrujeme nezaujatosť, že nemáme žiadne väzby s dodávateľmi prác a služieb... Česť daná čestným prehlásením však nemá oporu v systémoch, preto svoju čestnosť ešte musíme zdokladovať vyjadreniami organizácií, pod ktorých agendu častokrát ani nespadáme. Pretože si ako ľudia neveríme... pretože česť sa zrejme vytratila alebo je považovaná za niečo historické. A tak iné inštitúcie musia o Vás deklarovať, že ste ako žiadateľ „zdatný“, životaschopný, že nie ste v likvidácii, a najmä nikomu nie ste nič (to jest ani jedno euro) dlžný a tak. Elektronický systém zavádzaný na tento účel zjavne nestačí. V tomto systematickom kolose následne odôvodňujeme, vysvetľujeme, argumentujeme žiadame o zmeny,  žiadame o výnimky (v danom prípade bezúspešne J).

 

Prístup Leader je definovaný ako špecifický nástroj a model fungovania verejno-súkromného partnerstva. Pôvodná iniciatíva, ktorá podporuje lokálnu demokraciu i lokálnu ekonomiku si úspešne prerazila cestu do programu Leader, aby narazila iniciatívna a celkom ostrá kosa na kameň. A napriek tomu, že chceme a i preberáme zodpovednosť do svojich rúk, sú nám práve programovo zväzované. Chceli by sme v zmysle princípov Leadra podporovať ekonomiku prostredia, v ktorom žijeme. Tie subjekty, tých živnostníkov, tých dodávateľov, ktorí by sa spoločne s nami mali podieľať na tvorbe hodnôt a posúvať naše územie dopredu. Hovorím chceli by sme a mali by sa, pretože legislatíva, najmä zákon o verejnom obstarávaní v jeho neustálych aktualizáciách, ale i mnohé ďalšie pravidlá, či usmernenia rovnako v neustálych aktualizáciách tomu v skutočnosti zamedzujú. Zákony sú však zákony, pravidlá sú pravidlá a mali by sa dodržiavať - všetkými. Tak na národnej, ako i regionálnej, či lokálnej úrovni.

 

Už dlhšiu dobu sa zamýšľam, koľkými očami i rukami prejde jedna žiadosť o nenávratné finančné prostriedky, koľko úsilia na každom úseku kontroly je tomu venované, koľko ľudí je do tohto procesu vtiahnutých... A napriek tomu sa na Slovensku deje to, že po zrealizovaní projektu, ho pre nejaké porušenie, či ľudskú chybu nie je možné preplatiť. Finančné prostriedky ťažko získané v konkurencii o dané zdroje, ale aj finančné výdavky spojené s úsilím získať takéto zdroje sa napokon prepadajú naprieč celým systémom.

V rámci pomenovaného potom človek uvažuje, či môžeme neustále deklarovanú a požadovanú efektívnosť vynakladania zdrojov vytvorených z našich daní a daní európskych poplatníkov považovať ešte stále za efektívnu.  Pred časom som si so záujmom prečítala článok v TRENDe (34/2013), kde nominovaný TOP manažér Ondrej Smolár v článku „Mám rád ľudí, ktorí sa nevzdávajú“ vyjadril názor: „Možno som radikálny, ale zdá sa mi, že nie sme zrelí na efektívne použitie týchto peňazí a bolo by lepšie, keby sme ich nemali. Možno by Slovensko napredovalo rýchlejšie, viac by sme sa sústredili na vlastné sily a ich efektívne využitie“.  

Čiastočne s týmto názorom súhlasím, a dovolím si povedať, že nastavený systém podpory brzdí rozvoj ekonomiky, najmä lokálnej a tiež kriví podnikateľské prostredie práve preto, že tieto zdroje nevieme efektívne využívať. Tá neefektívnosť je daná z môjho pohľadu nielen, ale aj nastaveným nepružným a príliš byrokratickým systémom, kde v zmysle hospodárnosti „chránime“ každý cent, pričom nám milióny (možno i miliardy) EUR unikajú. Predovšetkým vo verejnom sektore nevieme priamo vypočítať efektívnosť využitia vynaložených verejných zdrojov  na zrealizovaný projekt, preto úvahy o efektívnosti stoja a padajú na subjektívnom názore zainteresovaných. 

Práve prístup Leader, ktorý rozvoju zaostalého vidieka napomáha prostredníctvom verejno-súkromného partnerstva riešiť problémy komunity, je dobrou cestou efektívnejšieho využívania zdrojov. To by však muselo ísť skutočne o prístup Leader, nie o jeho deformovanú verziu. To by skutočne musela byť  vôľa ľudí tieto princípy aplikovať do praxe, tak ako sa o to snažíme v MAS LEV. Teda aspoň do tej miery, do ktorej nám to národná úroveň dovoľuje. Ak by boli správne pochopené princípy prístupu Leader, ak by aj na národnej úrovni vnímali komunitne vedený miestny rozvoj  tak, ako to zaviedla iniciatíva, ak by česť a charakter na všetkých stranách vytvorili dôverné prostredie, kde je možné vytvárať hodnoty bez obáv, potom by bolo možné aplikovať Leader bez zbytočných regulí a obmedzení.  

Som zrejme príliš veľký idealista, keď si myslím, že systémy a tento byrokratický kolos je možné jednoducho zjednodušiť, že i zákony a pravidlá, ktoré je potrebné rešpektovať robia len a len ľudia. Ale sila a múdrosť tkvie v tom, že som si vedomá, že sa ešte nenachádzame v správnom čase a možno ani na správnom mieste. Viem však, že systémy sa tvoria, no i padajú, aby sa mohli vytvoriť o čosi lepšie. Často sa teda točíme v kruhu s nádejou, že nový deň prinesie lepší zajtrajšok. Skúsme ten kruh trošku natrhnúť J, aby sme z neho aspoň na chvíľu mohli uvidieť motýľa, ktorý si len tak sedí na kvete a práve v danom okamihu nemáva krídlami. Čo keby sme už tento deň vnímali ako náš zajtrajšok? V obyčajnej jednoduchosti je totiž krása i prehľadnosť. Ing. Andrea Hradiská PhD.

Curriculum Vitae - alias moje telegrafické SOM, KTO SOM

P.: predseda; F.: OZ MAS LEV, o.z.; OA.: Centrum prvého kontaktu Levoča - riaditeľka, Národná Sieť Slovenských Miestnych Akčných Skupín (NSS MAS), predsedkyňa (apríl 2011 - máj 2013); AF.: 054 01 Levoča, Námestie Majstra Pavla 28; SA.: 054 01 Levoča, Dlhé Stráže 36; N.: Levoča, 24.09.1972; MM.: Rastislav; D.: Dávid (1996), Alexandra (2008); R.: Anton a Libuša; V.: 1993-97 UMB Banská Bystricam ekonomika a riadenie podniku, Bc., 2003-04 TU Košice, zameranie financie, bankovníctvo, investovanie, Ing., 2007-11 TU Košice, externé doktorandské štúdium, odbor: Financie, bankovníctvo, investovanie PhD., téma: Financovanie rozvoja vidieka prístupom LEADER; K.: 1990- Spišstav a.s. SNV, referentka projektového útvaru, 1992-2002 Dievčenská odborná škola Levoča, SOU poľnohospodárske Levoča, učiteľka odborných ekonomických predmetov, od 2003 CPK Levoča, riaditeľka inštitúcie, kt. sa zaoberá tvorbou, implementáciou a koordináciou projektov, vypracovávaním finančných plánov a analýz, podnikateľskými zámermi a plánmi, plánmi hospodárskeho a sociálneho rozvoja (prístup Leader) a odborným poradenstvom pre MSP, 2003 OZ LITUR Levoča, regionálny rozvojový manažér, významné projekty: 2004-05 CPK Levoča pre VIPA Východ, regionálny externý expert v území MR Levočské vrchy Západ, 2005-06 koordinácia a implementácia projektu podporeného z ESF: „Žena, matka na ceste k úspechu“, 2007-08 koordinácia a implementácia projektu: „ Strecha regionálneho rozvoja obcí levočského okresu“, koordinácia a metodika projektu „Podpora vidieckych oblastí pri tvorbe stratégii na prípravu území v PSK k realizácii programu Leader“, od 2009 získanie Štatútu MAS a koordinácia programu Leader v území MAS LEV z Programu rozvoja vidieka, os 4 - Prístup Leader. Realizácia integrovanej stratégie Levočský región - Perla Spiša.... A sen sa stane skutočnosťou!, a mnoho ďalších; ZZ.: predsedkyňa OZ MAS LEV o.z. kt. je pracovnou a iniciatívnou skupinou ustanovenou k vytvoreniu pilotnej integrovanej stratégie zameranej na využívanie endogénnych zdrojov územia pre všestranný rozvoj a k implementácii tejto stratégie do života regiónu, MAS LEV združuje verejnú správu, podnikateľov, neziskové organizácie, poľnohospodárske a lesnícke subjekty, aktívnych obyvateľov a ostatných dôležitých aktérov na miestnej úrovni kt. usilujú o rôzne spoločné ciele, za prioritné si MAS LEV stanovila prispieť k rozvoju ľudských zdrojov, zvyšovaním vzdelanostnej úrovne, zaviesť účinné nástroje marketingu v území, podporiť tradičné remeslá a multifunkčné poľnohospodárstvo, vidiecky cestovný ruch, rozšírením a skvalitnením služieb, vytvárať ďalšie perspektívy pre partnerstvo, spoluprácu, sieťovanie a pomôcť obciam zatraktívniť vidiecke prostredie; PC.: publikuje z oblasti financovania, uchovania, obnovy a rozvoja vidieka, ako aj o trvalo udržateľných princípoch pre rozvoj vidieckeho cestovného ruchu, aktívne vystupuje na konferenciách, seminároch doma i v zahraničí; RV.: strojopis (450 úderov/m.) 3. Miesto na celoslovenských pretekoch na majstrovstvách v písaní na stroji, 2. Miesto na celoštátnych pretekoch, 4. Miesto na celosvetových pretekoch, 2. miesto v súťaži o „Ľuďoch s ľuďmi“ cena za podporu miestnej demokracie, 2007 nominovaná na vidiecku ženu roka - Leaderka (VOKA), 2010 nominovaná na ženu roka mesto Levoča a 2011 nominovaná na výnimočnú ženu roka v PSK; H.: práca, ktorá je jej životným poslaním; JZ.: anglicky a rusky; E: hradiska@maslev.sk; Web: www.maslev.sk, www.maslevoca.blogspot.sk; ■

                   Uverejnený v: Who is Who v Slovenskej republike ku dňu: 01.08.2013

WHO IS WHO

Biografické encyklopédie s názvom „Who is Who“ majú v Európe vyše 150-ročnú tradíciu. Vydávanie životopisnej encyklopédie v nemeckom jazyku s osobitým prístupom k osobnostiam, založil v  roku 1978 Ralph Hübner, podľa ktorého uverejnenie biografie je prejavom uznania za zásluhy na medzinárodnej, národnej a regionálnej úrovni v oblasti politiky, hospodárstva, umenia, kultúry, vedy a športu... Filozofiou tejto spoločnosti je človek  ako stredobod pozornosti. Rakúsko, Nemecko, Česká republika, Maďarsko, Slovensko, Grécko, Rumunsko, Rusko a už aj Chorvátsko... sú krajiny, kde sa myšlienka Ralpha ujala.

Who is Who vytvára  prístup k exkluzívnym informáciám o zaujímavých osobnostiach medzinárodného, národného a regionálneho významu a poskytuje  spoľahlivý zdroj informácií o významných osobnostiach zo všetkých oblastí života.

Je mi preto potešením, že som sa po oslovení redaktorov z Who is Who na Slovensku, dostala medzi vybrané osobnosti, zaradením môjho profesného životopisu.

Rovnako ma teší, že v tejto sieti osobností sa už nachádzajú mnohí členovia OZ MAS LEV, o. z. Dovoľte mi ich vymenovať: Miroslav Fabián  - starosta obce Klčov a člen Správnej rady MAS LEV (2009), Jozef Bača (2008), Mikuláš Demočko - starosta obce Oľšavica (2011), Elena Bašistová - starostka obce Dravce (2012), Anna Hricová - starostka obce Kurimany (2013),  Ernest Rusnák - predseda Združenia turizmu v Levoči (2013), Eduard Buraš - riaditeľ združenia FEMAN (2005), Miroslav Čurilla – riaditeľ hotela Arkáda a Stela v Levoči (2006), Šarlota Múdra (2009) - riaditeľka Združenia priateľov ZŠ internátnej pre nevidiacich  a slabozrakých Levoča, Indrid Kamenická - riaditeľka Mestského kultúrneho strediska Levoča (2009), Michal Smetanka – člen Regionálneho rozvojového partnerstva (2006)

Čo dodať - toľko významných osobností v našom združení, ktorému predsedám, sa len tak nevidí. Využime tento potenciál ako našu komparatívnu výhodu. A.H.

(informácie prevzaté z http://www.whoiswho-verlag.sk)

Viac o mne? Pýtate sa, a tak odpovedám :-)

Mám tendenciu budovať z ničoho niečo... J. To niečo, nemusí byť vôbec megalomanské. Je totiž krásne vidieť ako sa mení prostredie, priestor, napokon i ľudia.

Už len začať učiť bez toho, aby ste mali pedagogickú kvalifikáciu a zotrvať na svojej pozícii 11 rokov bola mimoriadna udalosť môjho života, takmer zázrak v podobne splneného sna. Rola učiteľa mi priniesla hraničné skúsenosti s mladými ľuďmi, ale aj prvé poznanie práce v „tíme“. V podstate ešte ako teenager som musela zvládnuť  mládež¸ ktorá nemala v danom čase svoje jasné ciele, či smerovanie. Aspoň to nevedela (či sa bála?) navonok prezentovať. Nebola som „klasika učka“ a i preto som mala často problémy s vedením, lebo nie a nie sa vtesnať do zabehnutého systému... Do systémov vôbec ťažko zapadám. Nevedela som totiž pochopiť, prečo žiak nemôže mať vyložené nohy na lavici, ak sa mu pritom lepšie počúva môj výklad a jeho hygiena je v poriadku J. Alebo prečo počas diskusie v skupinách sa otvorili dvere, že je potrebné učiť tak, aby bolo ticho v triede a okrem výkladu učiteľa, je možné počuť už len muchu bzučať. Predpokladala som, že študenti, ktorí prejavujú svoj názor hlasnejšie, ho musia v mene doby stíšiť, aby ich názor nebolo možné začuť do kancelárie vedenia J. Tie časy, predpokladám, sú však dávno preč. Dnes majú študenti vyššie sebavedomie, odvahu, či zmenený prístup zo strany vedenia školy im umožňuje vyjadrovať svoj pohľad na vec bez obáv.  

No poviem Vám, časom sa začala u mňa prejavovať frustrácia z toho, že práca, ktorú som vnímala ako svoje poslanie, ma prestala posúvať v mojom osobnostnom rozvoji  a začala som cítiť, že sa čoraz viac podobám na svojich starších kolegov, ktorí na rozdiel odo mňa, do systému zapadli. Začala som si otvárať svoje dvierka a založila živnosť, ktorej hlavnou náplňou bolo lektorstvo vo vlastných akreditovaných kurzoch...O tom možno inokedy, to je na ďalší jeden príbeh J.

Po tých úžasných rokoch strávených s krásnymi mladými ľuďmi som sa teda skutočne na mesiac ocitla bez práce... myslím tej zaplatenej J. No neužila som si to. Osud zasiahol... teda, kto verí na zázraky, tak môžem potvrdiť, že tie sa skutočne dejú.

Presne v deň mojich 30.tych narodenín som dostala hneď dve zaujímavé ponuky. Jednu zo sektora ziskového a druhú z neziskového. Intuícia rozhodla a voviedla ma do vtedy nepoznaného tretieho sektora, kde som na najbližších  11 rokov (opäť tá jedenástka) zakotvila, pričom ma úplne uchvátil rozvoj vidieka. Na východe Slovenska pomerne zaostalého vidieka. Zaostalého nie v tej mentálnej rovine. Skôr chudobného na finančné prostriedky nevyhnutné na vybudovanie základnej infraštruktúry. Denne počúvam ako starostovia obcí rôznej veľkosti sa hlásia k svojim prioritám – voda, kanál, plyn a cesty... No! To je ďalší dlhý príbeh, kedy pohodlná časť môjho ja hovorí,  že skutočne toto ľudia potrebujú.  Ale len to? Nie je dôležitý i iný rozmer? Napríklad ten ľudský? Na vidieku (ale nielen) sa výrazne zhoršili vzájomné vzťahy, sused niekedy nepozná svojho suseda (samozrejme nie v tom pravom zmysle). Starostovia pod tlakom svojich kompetencií, neúmerne vysokých oproti finančným možnostiam, častokrát prehliadajú skutočné potreby svojej komunity. V podstate nekomunikujú s tými, ktorých zastupujú, reprezentujú. (samozrejme česť všetkým výnimkám). Pozerajú na svet cez fondy, cez paragrafy, cez finančné toky, cez bežnú administratívnu prax. Nevšímajú si, po čom ľudia, združenia, kluby volajú. Pobehujú medzi úradmi, častokrát bez vlastného time manažmentu, nestíhajú, zabúdajú, meškajú... lebo riešia problémy, ktoré by možno ani nemuseli byť, ak by... ak by okrem iného bol vytvorený priestor... priestor  pre komunitu, priestor pre riešenie problémov „zdola nahor“.   Peniaze sú dôležité, určite by napomohli vyriešiť mnohé problémy alebo aspoň zmierniť rozpočtové napätie. Na mnohých stretnutiach s ľuďmi sa pýtam, čo potrebujú... najčastejšia odpoveď  je, že keby boli peniaze, neboli by problémy. Skutočne? Zamýšľam sa nad tým, že zrejme nie je umenie „fungovať“ ak peniaze sú v dostatočnom objeme a čo si zmyslíme, to si môžeme obstarať (s výnimkou šťastia, zdravia, pravých priateľov a tak) Avšak peňazí nie je nikdy dosť. Svedčí o tom história, minulá i tá súčasná....

Ale, aby som zodpovedala otázku: Kto vlastne som? Často hovorím: „SOM, KTO SOM!“ Som človek, ktorý má svoje chyby, ktorý všetko nevie a ani všetko nedokáže, častokrát začínam od nuly a budujem z ničoho niečo, celkom úspešne sa borím s prekážkami, či polenami,  ktoré sa mi intenzívne kotúľajú pod nohami. Ale najmä viem, že ak chcem ísť z bodu A do bodu B, lepšie sa kráča viacerým, ako samému. Považujem sa za lídra a manažéra v jednom, čo je vraj vzácna kombinácia.

A práve preto viem, že viac dokážeme spoločne, než individuálne... minimálne vo sfére, v ktorej sa práve pohybujem. Mám to šťastie, že mám okolo seba ľudí, ktorí mi veria, ktorí sa pridali a napĺňajú spoločné ciele, akoby boli ich vlastné. Ciele, ktoré sa orientujú na kvalitu života a na rozvoj vidieka.  Mám i zopár kritikov, čo je prirodzené a úprimne som rada, že má niekto i opozičný názor, ktorý núti zamýšľať sa...  Ale i tí idú spoločne s nami. Snaha posúvať veci k lepšiemu je tak o čosi ľahšia, i keď tŕnistá. Mám to šťastie (žeby opäť osud? J), že okolo mňa sú vnímaví a talentovaní ľudia vo svojich oboroch a potom sú tu i tí, ktorí sa nechajú viesť, lebo cítia, že takto to je lepšie. J. Apropo.... Ako som už kdesi spomenula, peniaze nie sú všetko J. No sú dôležité. Práve vďaka vyštudovanému odboru mám blízko k názorom na peniaze a ich toky J.  Preto pozor na prílišné zadlžovanie sa! K nemu môžu prispieť i pre vidiek tak prospešné fondy európskej únie, najmä ak finančné toky netečú z rôznych dôvodov na vlnách casch-flow J. O tom v ďalšom príspevku. A.H.

 

 

 

Jeden celkom obyčajný deň v MAS LEV

Kto by si myslel, že pracovať v MAS LEV je nudnou administratívnou a nie príliš kreatívnou prácou, vyvediem ho z omylu. Po rannom strese odomykám zo 5 dverí, "vybehnem" schodmi na druhé poschodie, zapínam počítač.... keď vtom počujem buchnutie vchodových dverí a ťažké kroky ma doháňajú. Sluch  ma neklame, je to prvá „stránka“. A to ešte žiadna z nás netuší, že dnes bude deň otvorených dverí a naši členovia i nečlenovia si budú kľučku priam podávať. Ešteže nie sme vizionárky a nikdy nevieme, čo nás najbližších 8 a niekedy i 10 hodín čaká,  inak by nás už ráno privádzalo do šialenstva.

 

Pomedzi osobné konzultácie sa riešia propagačné materiály, ktoré je potrebné dať do tlače, kontrolujú a prijímajú sa žiadosti o nenávratný finančný príspevok, či žiadosti o platbu, vybavujú sa telefonáty.... Ako na truc, práve keď sa chystáme na zaslúžený obed, prídu ďalší naši klienti a my sa na chvíľu stávame  projektantmi i verejnými obstarávateľmi, keď sa snažíme informovať o častých zmenách v legislatíve, predpisoch a požiadavkách zo strany donorov.  Medzitým je uzávierka ďalšieho čísla časopisu Kráľovské územie Leva, ktorým chceme informovať širokú verejnosť. A  telefón  opäť zvoní, tentokrát riešime problémy s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou.  Teda ujasnime si to... problémy má skôr agentúra než my J... všetko sa za pár minút vysvetlí.... a v dennom kolotoči pokračujeme ďalej. 

 

Črtá sa totiž ďalšia skupina úloh je potrebné zorganizovať školenie, valné zhromaždenie, zvolať správnu radu, výberovú komisiu, nájsť voľný termín na stretnutie s inými partnermi mimo organizácie. Kalendár je však nabitý a nájsť voľné miesto je takmer nadľudské, najmä ak medzi administratívnymi procesmi je potrebné naplánovať i odbornú exkurziu mimo v území, či mimo neho. A už ani nehovorím, že do toho vošiel projekt spolupráce, ktorý je potrebné doladiť s partnerom na druhej strane...

 

Celý deň sa pritom snažíme nepodliehať nepokoju a i napriek občasným nezdarom sa usilujeme udržať si úsmev na perách. Tento mix činností, ktoré však robíme s radosťou, sa tu dennodenne prejavuje v rôznych variáciách. Navonok môže pôsobiť komicky a chaoticky,  v skutočnosti je však premyslenou, manažérsky načasovanou kombináciou aktivít, s nenačasovaným efektom...V podstate taká rutina.... ktorá by mala rozhýbať život na vidieku alebo aspoň našich starostov J

Akurát, že niekedy aj nás - levice - zasiahne občas VIS MAJOR...najmä keď spadne internet. J

    

Mňa už poznáte - šéfka Aďa

Sem-tam pred kamerami

Sem-tam ako lektor

Sem-tam na monitoringu v území

 

                                     

Manažérka Katka a "jej projekty"

                                                                         
                                         Na účtovnú agendu dáva pozor účtovníčka Gabi

 

                                                        Pravá ruka manažérky Zuzka
                                      

Pravá ruka šéfky Marion

 Často spolu ako tím...

 

Nielen v pracovnej dobe... ale častokrát i mimo nej

Aj starostovia musia čakať v poradí J

 

 

 Keď k nám zavíta nečakaná exkurzia... zachraňuje manažérka

 

 

 Photo: z činnosti kancelárie MAS LEV, o. z.

 

                                      A prosím, neprezraďte ma, že som to vyzvonila... J

                                               lebo to je aj tak len malá časť bežného dňa.... o tom možno inokedy 

 

 

                                                

Levočanka - srdcom, dušou, mysľou i telom

Priatelia,

po zverejnení niekoľkých príspevkov na danom blogu vo foto a video prevedení, mi dovoľte sa Vám prihovoriť.

Vraví sa, keď je žiak pripravený, prichádza učiteľ. A tak si môžeme povedať, že tento blog vznikol na báze náhody, ktorú však vskutku za náhodu nepovažujem. Som človek, ktorý zaznáva informačné technológie, napriek tomu, že chápe ich význam. A i preto som dovolila absolútne neznámemu človeku zasvetiť ma do blogovania. Veronika, ďakujem. Učiteľ vskutku prišiel v pravý čas.... čas, kedy sa nachádzam na mojej križovatke so slovami: "Ako ďalej...?" Musím sa priznať, že som človek otvorený, ale svoju otvorenosť chránim nezverejňovaním súkromných náležitostí. Napriek tomu sa snažím prispôsobiť sa informačnej dobe. Som človek, ktorý zaznáva bankomatné karty, napriek tomu, že vyštudoval odbor Financie, bankovníctvo, investovanie... Nie je však náhodou, že robím to, čo považujem za svoju srdcovú záležitosť, za svoje poslanie... a tou je rozvoj vidieka - predovšetkým toho nášho. Ale rovnako tak som za svoje poslanie považovala prácu učiteľa, kde som sa zároveň stávala žiakom a učila som sa od mladých byť mladým :-)

Vraví sa, že bez peňazí to nejde... A ja tvrdím (napriek tomu, že som ekonóm), že peniaze sú dôležité do tej miery, do akej im dovolíme, aby ovplyvnili náš život. A že existuje mnoho ľudí, ktorí peniaze radia na druhé miesto a všetku svoju energiu venujú iným bez nároku na honorár... Takýchto ľudí v území MAS LEV je iste mnoho. I ja sa s nimi zoznamujem postupne, keďže nemajú dôvod sa odkrývať a prezrádza ich len ich tvorivosť, či odkazy od iných ľudí.

A kto ma ešte nepozná? ... Dovoľte sa mi predstaviť. Som líder, ktorý pracuje na princípoch prístupu Leader. Základným princípom tohto prístupu je princíp "zdola-nahor"... načúvanie iným, spájanie myšlienok, sieťovanie organizácií tých samosprávnych i tých súkromných,... a teraz už i blogovanie
:-).

Cestou tohto blogu Vám chceme priblížiť prírodné, historické, či ľudské krásy nášho územia, tvorivosť a potenciál našich šikovných a zručných ľudí, či celkovo náš turistický potenciál... postupne... Dajte mi, prosím, čas :-)...Teším sa na Vaše komentáre, či pripomienky, čo by ste chceli vedieť o našom území, či v akom duchu ho poznať, ale i spoznať na vlastnej koži, či na vlastných zážitkoch. Verte, že všetci tí, ktorí už u nás boli a zažili nás, boli nesmierne obohatení ľudskosťou, ktorú náš tím do tejto profesie plne dáva.

Svoj úvodný príspevok končím tým, že som Levočanka, celým svojim telom, srdcom, dušou i mysľou. Milujem svoje rodné mesto Levoču, ale som rovnako pyšná na jej okolie. Som hrdá na to, čo vidím, čo poznám, keď prechádzam týmto územím. I preto sme právom toto územie nazvali kráľovským. Kráľovské územie LEVa Vás týmto pozýva k nám na návštevu, aby ste i Vy na vlastnej koži okúsili, aké to je byť stredobodom prevažne stredovekej histórie, ktorou toto územie dýcha.

Teším sa na Vás

 Andrea Hradiská.