105 dožitých rokov - MAS LEV blahoželá

V MAS LEV nič nie je nemožné. Ani dlhovekosť... Aj my sa pripájame ku gratulantom a obdivujeme životnú vitalitu, ktorá iste pramení zo striedmeho života babičky Márie Zubáľovej z Oľšavice. Prajeme najmä zdravíčko, aby sa pani Mária mohla tešiť zo života ešte ďalších minimálne 5 okrúhlych rokov. Ešte raz blahoželáme! 

750 rokov v Spišskom Štvrtku

Photo: z databázy obce

 

SOBOTA

Slávnostná odborná konferencia: 

-        Spišský Štvrtok v predhistorickom období — PhDr. Marian Soják.

-        Dejiny obce v stredoveku a ranom novoveku —PhDr. František Žifčák.

-        Spišský Štvrtok v 19. a v 20. storočí — Mgr. Miroslav Števík.

-        Zápoľský a Spiš— Doc. PhDr. Ivan Chalupecký.

-        Umelecká hodnota kaplnky Zápoľských — PhDr. Mária Novotná.

-        Minoriti v Spišskom Štvrtku—Mgr. Witold Adamczyk.

Kultúrny program „MOJA RODNÁ“

-        detská FS Nezábudka, DSS Spišský Štvrtok, dychová hudba a FS Sieprawianie zo Siepraw, FS Štvrtočan, FS Čačina, Spišská Nová Ves

Slávnostné odovzdávanie ocenení obce

-        2 x čestné občianstvo – Adam Baran, Tadeusz Pitala

-        19 x cena obce – okrem iných si cenu obce prevzali aj rodáci - spišský diecézny biskup Mons. Štefan Sečka či generálmajor Jozef Dunčko

-        9 x cena starostu

 

NEDEĽA

Slávnostná svätá omša

-        Celebrovali rodáci Mons. Štefan Sečka, spišský diecézny biskup a farár Štefan Magut

Vystúpenie skupiny Drišľak

 

Sprievodné aktivity

 Výstava „MOJA RODNÁ“ - dobová fotografia, dobová izba a z tvorivosti obyvateľov obce

-        V rámci výstavy sa podarilo zozbierať okolo 300 dobových fotografií o tom akí boli ľudia v minulosti, ako žili, hospodárili, zabávali sa, ako vyzerala obec v minulosti. Pripomenuli sme ľuďom, ako vyzerala stará izba či kuchyňa a akých zručných a šikovných obyvateľov obec má. Výstava bola veľmi úspešná, pre veľký záujem bola sprístupnená ešte tri dni po oslavách obce.

 

Výtvarná súťaž: „Spišský Štvrtok očami detí“

Fotografická súťaž: „Spišský Štvrtok mojimi očami“

 

(informácia z programu obce Spišský Štvrtok)

HOLOKAUST - Odkaz nám všetkým

Dňa 18.08.2013 sa v obci Olšavica uskutočnila slávnosť na počesť odhalenia pamätnej tabule k vojnovým udalostiam v súvislosti so záchranou židov, prenasledovaných vtedajším režimom. Súčasťou odhalenia tabule bola prezentácia zriedenej výstavy v zasadacej miestnosti OcÚ Olšavica na tému „HOLOKAUST.“

Výstavu inštalovalo krajské múzeum v Prešove v spolupráci s Gréckokatolíckym biskupstvom v Prešove. Na podujatí sa zúčastnili priamo osobnosti zachránených židov a občania, ktorí poskytli zachráneným prístrešie. K dôležitosti a dôstojnosti podujatia prispeli svojou prítomnosťou pomocný biskup GKBÚ v Prešove Milan Lach, prof. Peter Borza, riaditeľ múzea židovskej kultúry v Bratislave prof. Pavol Mešťan, riaditeľka múzea v Levoči PhDr. Mária Novotná, kurátorka výstavy Krajského múzea v Prešove Anna Nagyová a ďalší predstavitelia cirkvi a obce. Po slávnostnom odhalení tabule starostom obce Mikulášom Demočkom bola prednášková časť, kde vystúpili pamätníci týchto udalosti. Z príbehov zaujal najmä príspevok v.d.o. Jozefa Mošleja - synovca nebohého Michala Mošleja oceneného Izraelským vyznamenaním „Spravodlivý medzi národmi.“ Príbehy priamych účastníkov – zachránených židov, ktorí pre pokročilý vek sa nemohli zúčastniť slávnosti boli prezentované prostredníctvom ich výpovedí formou videozáznamov.

Prínosom a umeleckým vkladom celej slávnosti bolo moderovanie a vstupy pásma piesní, poézie a pod. Dr. Jozefom Lapšanským. Celú slávnosť spestrili dve hudobné skupiny „Klezmer Band“ z Košíc a domáca FS Jalinka. Spracoval: Mikuláš Demočko, starosta obce Oľšavica.

 

V rozhovore s pomocným biskupom

Domáci folkloristi - JALINKA

 židovská skupina „Klezmer Band“ z Košíc

 

 

             Odhalenie pamätnej tabule

                                     

 Potomkovia židov

 

 

 ženy obce Oľšavica vo svojom tradičnom odeve

 

 Z výstavy

odkaz riaditeľa Múzea židovskej kultúry Bratislava 

 

 

 Photo: z galérie obce Oľšavica

 

Antonín Gondolan - rodák z Brutoviec

Antonín Gondolán (rodák z Brutoviec) so súrodencami Evou a Františkom navštívili Brutovce dňa 10.8.2013. Večer spríjemnili Brutovčanom svojim hudobným predstavením.

 

photo: prevzaté z webovej stránky obce Brutovce

 

Ak by sme hľadali nejakú rómsku hudobnú osobnosť, ktorá sa svojho času výrazne presadila na domácej popovej scéne, určite by sme nemohli opomenúť Antonína Gondolán, výborného speváka a muzikanta. Antonín Gondolán sa narodil 13. júna 1942 v slovenskom dedinke Brutovce u Spišského Podhradia. V dvoch rokoch sa s celou početnou rodinou (Antonín mal 12 súrodencov) odsťahoval do Čiech. Rovnako ako ďalšie súrodenci aj Anton bol svojím otcom, výborným muzikantom, odmalička vedený k láske k hudbe. Už ako dieťa hral na husle, gitaru, neskôr na kontrabas. Jeho otec ho spoločne s bratmi veľmi skoro začal brať hrať krsty a svadby. Práve tu Antonín získal svoje prvé muzikantské ostrohy.

Osudové stretnutie, ktoré úplne zmenilo život vtedy pätnásťročného Antonína Gondolán, prebehlo na Vrchlabské. "Pri jednej príležitosti, kde hosťoval Orchester Gustava Broma, som sa tam objavil, otec mi dal do rúk kontrabas, ja som zahral nejaké malinké sólíčko a naozaj som vzbudil pozornosť. Vtedy pán Brom prišiel za otcom a čo stojí za zmienku, bolo to, že pán Brom ma chcel kúpiť - tak nejako ľudovo povedané. Otec sa zachoval veľmi dobre a povedal, že dávno už svoje deti nepredáva, ale ak sa pán Brom o mňa postará vo všetkom ostatnom, tak bude potešenie na jeho strane, že budem hrať v tak výbornom orchestri. To sa aj stalo, "po rokoch spomína Antonín Gondolán.

Už v pätnástich rokoch teda Antonín Gondolán nastúpil k Orchestra Gustava Broma, kde začala jeho naozajstná hudobná kariéra. Čoskoro na to začal študovať štátne konzervatórium v ​​Brne. Medzitým párkrát vystupoval v Prahe s Orchestrom Gustava Broma a tu sa zoznámil s vtedajšou špičkou populárnej hudby vrátane Karla Gotta, Rudolfa roklinami, Ferdinanda Havlíka. Rozprávkový príbeh Antonína Gondolán ďalej pokračoval. Čoskoro dostal angažmán v Divadle Semafor, čo bolo tej doby najpopulárnejší pražskej divadlo, v ktorom vtedy účinkovali mladí Gott a Rokl. Pochopiteľne opustil brnenskú konzervatórium, a začal študovať na rovnakej hudobnej škole v Prahe u profesora Pošty, kontrabasové veličiny.

Ďalším dôležitým krokom v kariére bolo nadviazanie užšej hudobné spolupráce s Karlom Gottom a bratmi Štaidlovcami "Sme rovnaká veková kategória, takže som sa hneď spriatelili, mali sme úplne rovnaké záujmy, počúvali sme rovnakú muziku, a k spolupráci bol len krôčik. Navyše v tej dobe sme ešte neboli tak slávni, takže sme k sebe mali trošičku iný vzťah - bol taký priateľskejší. Ale tým nie je povedané, že by sme medzi sebou mali zlé vzťahy. Akurát zájazdom do Ameriky sme si uvedomili, že každý patríme trochu inam. Poznanie muziky v zahraničí nás tak ovplyvnilo, že každý si potom našiel nejaký svoj štýl. Zdôrazňujem, že to nebolo na úkor nejakého nepriateľstva, ale tak už to v živote býva, že jednému sa páči to a druhému ono. S Karlom Gottom sme najskôr hrali v Semafore, potom sme sa odtrhli a zakladali sme divadlo Apolo. Do toho potom prišiel zájazd do Ameriky a tam to pre nás bola veľká škola, keď každý zistil, že tá muzika sa robí trošku inak, že sú rôzne kvalitné žánre. Tým nechcem povedať, že by sme ich nepoznali, ale počúvať niekoho je niečo iné ako vidieť a počúvať niekoho. Do Ameriky sme odišli v roku 1967. Najskôr sme boli pozvaní na Expo 67 do Montrealu. Bolo tam veľa slávnych ľudí a bol to nesmierne zaujímavý zájazd. Kanada bola rovnako poučná ako Amerika , "vysvetľuje Antonín Gondolán.

Po zájazde do Ameriky Gondolán zakladá neskôr veľmi slávnu skupinu Bratov Gondolán. Ostrému a veľmi úspešnému štartu pomohol aj fakt, že kapela spočiatku vystupovala so zavedenými spevákmi tej doby - Helenou Vondráčkovou, Karlom Gottom alebo Waldemarom Matuškom. Toho času je Antonín Gondolán už rešpektovaným autorom mnohých piesní, pre ktoré písali texty najlepšie textári (Eduard Krečmar, Petr Rada, Pavel Vrba) a ktoré spievali vtedajšie najväčšie popové hviezdy. O sláve Antonína Gondolán a jeho bratovi svedčí aj to, že singlu s hitom "Čakaj a neplač" sa predalo v dnešných pomeroch neuveriteľných 150 000 kusov!

 

V čase najväčšej slávy sa kapela Bratov Gondolán rozpadla. "Ako sme jazdili po koncertoch a po svete, bola to doba, kedy nám bolo 20 - 25 rokov. Boli sme mladí a pekní ľudia. Láska je mocná čarodejka, nevyberá si a nie je podmienka, aby sa človek ženil iba v Česku, to sa môže stáť na zájazde v Bulharsku alebo v Amerike. A to sa presne stalo niektorým mojim bratom: jeden treba žije už 35 rokov vo Švajčiarsku, má tam rodinu a deti, Věra žila 20 rokov v Austrálii, má tam rodinu a dom, František žil v Nemecku a v Austrálii, ja som žil v Nemecku ... ", vysvetľuje Antonín Gondolán.

Do Čiech sa tento fenomenálny multiinštrumentalista vracia až po zamatovej revolúcii. Vďaka návrate jeho súrodencov Antonín opätovne vzkriesil k životu skupinu Bratov Gondolán.

Autor: matejhruska

http://zivotopis.osobnosti.cz/antonin-gondolan.php

CHRÁMY PENTAPOLITANY - Výstava veľkoplošných fotografií

Mestské kultúrne stredisko v Levoči pozýva verejnosť do severného parku na Námestí Majstra Pavla 

 na výstavu veľkoplošných fotografií Petra Župníka, ktorá prebieha v termíne od 1. 7. do 30. 8. 2013 

Autor vystavených veľkoplošných fotografií: Peter Župník

Photo: z databázy OZ MAS LEV, o.z.

 

Doplňujúca informácia

Severný park na Námestí Majstra Pavla získal v celoštátnej súťaži Stavba roka 2006 druhé miesto.  Organizátorom súťaže bolo Združenie pre rozvoj slovenskej architektúry a stavebníctva – ABF Slovakia. Stavba roka je celoštátna súťaž kvality komplexnej realizácie stavebného diela. Vyhlasuje sa pre pozemné a inžinierske stavby.

 

Autormi architektonického riešenia rekonštrukcie severného parku boli: Ing. Arch. Mária Čutková, Ing. Arch. Magdaléna Janovská, Ing. Arch. Richard Bučko, Ing. Arch. Peter Steiniger, hlavným projektantom M PROJEKT, hlavným zhotoviteľom Kamega, s. r. o. a stavebníkom mesto Levoča. Medzinárodná odborná porota schválená vyhlasovateľmi udelila nomináciu stavebnému dielu Rekonštrukcia Severného parku za príkladné pochopenie daností historicky významného centrálneho priestoru mesta a jeho vhodné doplnenie novými funkciami v súlade so súčasnými požiadavkami územia. „Sme radi, že rekonštrukcia Severného parku na Námestí Majstra Pavla získala významné ocenenie na 12. ročníku súťaže Stavba roka 2006. (Zdroj: Podtatranské noviny)