Medovina a propolis - náš liek

Informácie o propolise a medovine poskytol Ing. Jozef Venglarčík PhD. 

Tradičné stolovanie a stravovanie na Liptove

Termín:  3. október 2013

Miesto konania besedy: Hotel Smrek v Liptovskom Hrádku

Besedu otvorila manažérka MAS Horný Liptov Ing. Marcela Herichová, ktorá všetkých účastníkov privítala a predstavila územie účastníkom podujatia.

 

Pozvanie prijali starostovia obcí z MAS LEV, študenti SOŠ Majstra Pavla a študenti špeciálnej školy pre slabozrakých a nevidiacich v Levoči,  študenti a pedagógovia z obchodnej školy a študenti z Hotelovej akadémie z Liptovského Mikuláša. Mládež priniesla z vlastnej dielne  ochutnávky koláčov pripravené podľa tradičných receptov a následne predstavila postup ich prípravy. Na nich sme si počas celej besedy veľmi pochutnávali.  

Hlavné slovo však patrilo etnografke PhDr. Ivete Zuskinovej, ktorá pracuje v liptovskom múzeu a gastronómii sa venuje už dlhý čas. Tá sa zamerala predovšetkým na problematiku stravovania a stolovania s konfrontačným nádychom pri porovnaní tradičných a súčasných trendov v stravovaní očami generácie mladých ľudí. Tí priznali, že tradičné ľudové stravovanie im nie je vzdialené, len sa pomaličky vytráca z moderného životného štýlu dnešných ľudí. I keď si pamätáme na život našich starých rodičov, veľmi málo z toho praktizujeme v dnešnej, uponáhľanej dobe. Typické plodiny, jedlá a nápoje, ktoré sme poznali z detstva sú nahrádzané komerčnejšími produktmi. Tie nie sú zdravšie, čo si uvedomuje aj mladá generácia, avšak nedostatok času, zamestnanosť rodičov, zmena životných hodnôt a mnoho ďalších aspektov vplýva vo vysokej miere na tento nežiaduci jav. Len málokto vedel reagovať na otázku spracovávania mliečnych produktov našimi starkými. Čo vzniká pri mútení smotany? Ako sa volá zariadenie na prípravu masla? Čo je to cmar? Boli tie jednoduchšie otázky, ktoré prekvapili nielen študentov, ale aj strednú generáciu. Dozvedeli sme sa množstvo zaujímavých informácií o živote na gazdovstve, práci v hospodárstve, pestovaní poľnohospodárskych plodín, chove domácich zvierat, spracovaní produktov a príprave konkrétnych pokrmov. Najviac chutí sme si narobili pri rozhovore o zabíjačke, pousmiali sme sa na rozdieloch v názvoch výrobkov, ktoré sú obvyklé na Liptove a na Spiši.  

 

Zaujímavé boli aj informácie o živote v obciach, ktorý nebol jednoduchý, keďže práce bolo vždy vyše hlavy, jedla a peňazí pomenej. Ľudia žijúci vo vidieckych usadlostiach využívali každý kúsok poľa, snažili sa uskladniť si potraviny aj na horšie časy. Preniesť sa nám do minulých čias pomohli aj fotografie, ktoré vizualizovali drevenú architektúru, chod hospodárskych zvierat, formy stolovania, skladovania zemiakov. Ukážky tradičného spôsobu života si môžeme aj dnes pozrieť prostredníctvom expozícií v Liptovskom múzeu (drevenice, kostol, usporiadanie nábytku, vzhľad kuchyne, otvorené ohnisko a mnoho iných zaujímavostí).

Za veľmi významný prvok v kuchyni sa pokladal kuchynský stôl, ktorý bol vždy prikrytý čistým, bielym obrusom, pripravený na stolovanie. Hlavné miesto patrilo gazdovi, ďalej za stolom sedeli ostatní členovia rodiny, ktorí „zarábali“. Stôl bol základom života v rodine. Rozhodovalo sa pri ňom o všetkých podstatných veciach, otec dával súhlas, karhal, preukazoval úctu a požehnával. To čo bolo povedané pri stole platilo. Pri otázke: Koľkí z nás jedávajú jedlo pri stole spoločne? Sme si uvedomili, akú veľkú chybu robíme pri individuálnom stravovaní na gauči, alebo pri počítači (odpovede študentov), kedy sa vytráca z rodín priestor na vzájomný dialóg medzi deťmi a ich rodičmi, neformuje sa rodinné puto a vzájomná komunikácia pomaličky stráca na význame. 

Medzi najznámejšie liptovské jedlá patria: polovina, štirc, kuľaša, mrvienka, baranina. Spiš je zase známy: haluškami (s kapustou, bryndzou), pirohami, buchtami, ďatkami, cikoškami, žufkou, krupami a inými chutnými špecialitami. Aj keď väčšina stravy našich predkov bola z múky, zemiakov, kapusty, strukovín dopestovaných v záhradkách a na poli, nebola až taká pestrá, bola určite zdravšia ako polotovary, rýchle jedlá, mastné špeciality, ktoré konzumujeme dnes. Prezentácia prípravy tradičných liptovských koláčov „profesionálov – študentov“ z hotelovej akadémie, ktorí praxujú v známych hoteloch potvrdila naše domnienky, že je dôležité približovať tradičnú (národnú) kuchyňu súčasným generáciám, a tak nezabúdať na gastronomický odkaz našich starých rodičov. Príspevok spracovala Ing. Mariana Malecová

 

 Partneri projektu "Gastronomické vizitky Liptova a Spiša pred zahájením besedy

                                   

PhDr. Iveta Zuskinová pri svojom výklade

                                    

Zopár slov o území MAS LEV účastníkom podujatia

zo strany jej predsedníčky Ing. Andrei Hradiskej PhD.

 

 Dominik Slabej - zanietený študent Hotelovej akadémie v Liptovskom Mikuláši -

 podľa nás budúci profesionál, o ktorom budeme počuť :-)

 Študentky špeciálnej školy pre slabozrakých a nevidiacich v Levoči,

ktoré nadchýna tradičná kuchyňa

 Photo: z galérie MAS LEV

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Z pripravovanej videokuchárky MAS LEV

Čo varili naše prababičky a babičky na Spiši?

Aké sú základné suroviny na prípravu tradičných jedál?

Odpovede na tieto otázky prinesie čoskoro videokuchárka z dielne OZ MAS LEV, pri ktorej nám pomáhali žienky z Domaňoviec. Elena Kočišová, Marta Gondová, Agnesa Hradiská a Margita Ružbacká.Mgr. Agnesa Žifčáková pripravuje komentáre a odbornú prípravu textov.

Už teraz môžeme aspoň prostredníctvom fotografií nazrieť do ich kuchyne!

 

 Anjelské jedlo - Kuľaša

 

Recept na Kuľašu

O kuľaši sa hovorilo, že je to anjelské jedlo. Pretože ide o veľmi jemný, lahodný pokrm, na ktorý nie je potrebné používať zuby a „duša po ňom spí ako v páperí“.

 

Suroviny: Porcia pre 4 osoby

8-10 ks zemiaky

250 g hladká múka

1 PL soľ

1-2 ks cibule, 100 g maslo

Postup: Zemiaky uvaríme v slanej vode. Po uvarení scedíme a podusíme. K zemiakom za mierneho miešania prisypujeme múku, rozmiešame dôsledne aby sa neurobili hrčky („buľky“), podľa potreby osolíme. Kuľašu  rozotrieme  na tanier a do jamky uprostred nalejeme roztopené maslo so spraženou cibuľkou.  Podávame  so sladkým, alebo kyslím mliekom.

 Pankúch

 

 

Recept na Pankúch

V minulosti obľúbené jedlo na raňajky. Množstvo múky a troška mlieka zväčšovala objem jedla, šetrilo sa tým na vajíčkach.

Suroviny:  Porcia pre 4 osoby

6 vajcia

10 dkg hladká múka

5 g soľ, ½ dcl mlieka 

1 kávova lyžička masti (alebo olej)

Postup:   Vajcia rozhabarkujeme  v nádobe, pridáme múku, mlieko a soľ. Vylejeme na zohriatu masť v pekáči. Nemiešame.  Dozlata upečenú hmotu podobnú hrubej placke  - pankúch  konzumujeme, kým je ešte teplý.

 Krupy s kolenom

 

                                     

                                     
Recept na Krúpy s kolenom

Jedlo sa varilo okolo 3-4 hodín v jednom hrnci už od rána. Na peci bolo potrebné mať dostatok miesta na veľké hrnce, v ktorých sa varil škrob na škrobenie „hrochmalenie prádla.“ Škrobili sa biele kidle, plachty, periny, uteráky, utierky...

Suroviny: Porcia pre 4 osoby 

1 údené  bravčové koleno  (cca 500 g)

200 g krúpy

4 ks zemiaky

Koreňová zelenina : 2 mrkvy, petržlen , kaleráb, zeler, 1 hrsť fazule

Postup: Umyté koleno varíme vo väčšom hrnci (v 3 - 4 l vody) aj s fazuľou. Po hodine varenia, pridáme pokrájanú zeleninu na kocky pokrájané zemiaky. Varíme do mäkka, kým sa mäso ľahko neoddelí od kosti. Nesolíme ak máme koleno predtým   údené a solené. Po uvarení mäso oddelíme od kosti, nakrájame na malé kúsky a pridáme do polievky, alebo jeme zvlášť mäso s  chlebom.

 Rungľa

 

Recept na Rungľu

V Domaňovciach  bolo toto obľúbené jedlo z repy („rungli“)  varievané veľmi  často. Keďže v každom dome pestovali repu na kŕmenie statkov aj hydiny nešlo o finančné náročný pokrm. Čerstvá repa bola domácnostiam k dispozícii počas celého roka, od leta až do jesene a v zime uskladnená z pivnice. V susedných dedinách repu obyvatelia nevarili, preto dostali Domaňovčania prezývku Rungľare. Za čo sa však nehnevajú.

Suroviny: Porcia pre 4 osoby     

1 väčšia alebo 2 menšie kŕmne repy

100 g hladká múka  

8 – 10 ks zemiaky

350 g bravčové mäso z pliecka alebo stehna

30 dkg škvarky

1 cibuľa, masť na zápražku, soľ

Korenie: 5 guľôčok nové korenie, 5 guľôčok celý peper , 1 kávova lyžička červenej mletej papriky a 1 kávova lyžička mletý peper

Postup:

Ošúpanú rungľu (časť pod listami odrežeme, pretože je tvrdá) postrúhame na strúhadle (ako jablká na koláč) a dáme variť do slanej  vody. Pridáme na kocky pokrájané zemiaky a varíme ich do úplného zmäknutia zemiakov a vodu zlejeme. Uvarenú hmotu dobre rozmiešame (zemiaky nesmú zostať  v kockách). Mäso osobitne dusíme na masti, pridáme 1 cibuľku, nové korenie, celý a mletý peper. Pripravíme svetlú zápražku z múky a červenej papriky. Zalejeme so scedenou zvyšnou vodou z  rungli. Po zavretí vylejeme zápražku do uvarenej hmoty z rungli a zemiakov, pridáme podusené mäso, dochutíme a všetko dobre premiešame. Servírovať sa môže aj tak, že uvarený prívarok dáme na tanier a na to poukladáme mäso. Mäso môžu nahradiť teplé škvarky alebo čerstvá na kocky spražená slanina. Môže sa jesť bez chleba, ale aj s chlebom.

 

Na tradičnej piecke 

                                    

 

 

Photo: Norbert Vegh a MAS LEV, o. z.

 

Keď varil LEV so štipkou ŠAFRÁnu na Retrojurmaku

Na víkendovú sobotu pomerne od skorého rána, sa posádka kancelárie MAS LEV, v zložení Andrea Hradiská, Katarína Pjatáková, Gabriela Palenčárová, Mariana Malecová spolu s Miroslavom Fabiánom - členom správnej rady MAS LEV, vydala na cestu netradičnej prezentácie svojho územia.

 

Známe príslovie: "Čo si navaríš, to si musíš zjesť!" sme zmenili na: Čo navarí MAS LEV, to musia zjesť a stráviť obyvatelia MAS ŠAFRÁNu" :-). Za hlavného šéfkuchára sme poverili manažérku Katku. V zmysle povestného čo pokazí šéfkuchár je jeho vinou, prípadná zásluha patrí celému tímu :-)....

 Konštatujeme, že 20 litrov spišskej polievky s údeným mäsom, na ktorú sme stavili, sa v ochutnávkovom režime minulo v priebehu jednej hodiny po dovarení. Takže buď naozaj chutila, alebo je v území organizátora veľa hladošov.

 

Varili sme teda s príchuťou Šafránu a tiež ochutnali polievky ostatných družstiev, pričom sme radi, že porota bez konfliktov záujmov vyjadrila názor, že naša polievka chutila ako druhá najlepšia, čo je skvelý výkon, najmä ak nevarili profesionáli, ale kancelárske levice a to po prvýkrát v takom obrovskom "kotli", ktorý nám poskytla obec Dlhé Stráže. Domov sme prišli v neskorých večerných hodinách, unavení slnkom, ale s dobrými pocitmi z vydarenej aktivity, v rámci ktorej sa snáď po prvýkrát stretli zástupcovia všetkých 4 MAS so štatútom, ktoré pôsobia v Prešovskom samosprávnom kraji, za čo manažérke Natálii a jej tímu ďakujeme. Ceny do súťaže darovala NSRV prešovského kraja, pričom hlavnú cenu si hneď vzali späť, keďže obsadili prvé miesto.  A.H. 

 

Aj my ďakujeme organizátorom za uvítanie a príjemnú atmosféru

 

Varilo sa  pod kapušnianskym hradom

5 tímov odhodlaných nesklamať

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 Dobrú chuť!

 Nezávislá a nezaujatá porota pri ochutnávkach polievok

Zaujímavé ceny pre troch najlepších 

MAS LEV medzi ocenenými

 

 

 Photo: z databázy MAS LEV, 2013