Flyšové pohorie
pozostávajúce z masívneho chrbta s najvyššími vrcholmi dosahujúcimi vyše 1200
m. Z neho vybiehajú na všetky strany rázsochy oddelené hlbokými dolinami.
Budujú ich mocné vrstvy pieskovcov, tenšie vrstvy bridlíc, zlepence a brekcie.
Levočské vrchy ležia v dažďovom tieni Tatier, čo spôsobuje menej zrážok.
Najvyšším vrchom je Čierna hora 1290 m (ďalšie vrchy Siminy 1287 m, Ihla 1282
m, Repisko 1250 m, Javorina 1224 m).
Masívne a ťažšie
prístupné chrbty Levočského pohoria pokrývajú kompaktné smrekové lesy s hojnou
prímesou jedle, najmä vo vlhkých dolinách. Na juhozápadnom a južnom okraji
pohoria sa v miernejších polohách zachovali plochy bukovo-dubových lesov s
prímesou jedle.
Oblasť Levočských
vrchov bola osídlená od 7. storočia slovanským obyvateľstvom avšak výraznejšie
bola osídľovaná až od 13. storočia. Po pustošivých tatárskych vpádoch umožnili
uhorskí panovníci v 13. až. 14. storočí usadiť sa vo vyplienenej krajine
nemeckým kolonistom, ktorí dostali osobitné hospodárske výhody. Pod vplyvom
baníctva a remesiel sa v blízkosti pohoria vyvinuli mestská sídla Levoča, Kežmarok
a Ľubica. Neskôr v 13. až 15. storočí
boli odlesnené doliny dosídlené valašským obyvateľstvom (Torysky, Repaše,
Oľšavica). (zdroj: www.slovenskyraj.sk)
Photo: z databázy MAS LEV
Krása v lesoch ukrytá
Kto hľadá, nájde...
Kto nájde, vychutná...
Photo: Ernest Rusnák a MAS LEV
Jaskynný priestor v Levočských vrchoch
Photo: Ernest Rusnák
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára