Môj výstup na „Mount
Everest“ bol sprevádzaný náročnou
životnou skúškou, ktorú viacerí označujú ako BOD ZLOMU. Po 13 rokoch pôsobenia
v školstve, som sa ocitla na dlažbe. Nebolo to jednoduché, keďže „na krku“ sme mali nesplatený úver a rozostavaný
dom. Situácia na trhu práce vôbec nebola v tom čase priaznivá ani pre mňa,
ani pre manžela. Okrem toho som plánovala pokračovať v externom inžinierskom
štúdiu. Bývali sme samostatne, utiahnuť
teda výstavbu rodinného domu mimo lokality, kde sme žili a zároveň hradiť
náklady za nájomné bývanie, bola daň za život bez závislosti na rodičoch a svokrovcoch.
Keďže prepúšťanie zo školstva bolo avizované už obdobie dopredu, tak som si
zriadila živnosť. V tom čase som poznala cestu do práce, z práce do
druhej práce, z druhej práce domov a ráno znova do práce. (iste to
poznáte mnohí z Vás)
Potom ako sa mi
otvorili dvere do sveta neziskového, som sa pristihla pritom, že som NAIVNÁ v mnohých
aspektoch. Napríklad som si myslela, že v neziskovom sektore robia všetci ZDARMA,
že je to práca výlučne pre dobrovoľníkov. A je pravda, že mnoho záležitostí
na rozdiel od sveta biznisu je potrebné urobiť len tak pre radosť. Ale inak sa
tieto dva svety odlišujú snáď len v tom, že biznismeni zväčša pracujú vo
svoj prospech za účelom dosiahnutia zisku a treťosektoráci v prospech
iných zväčša končia s nulou na účtoch, a ak vznikne „ZISK“, tak musí
byť použitý na ďalšiu činnosť organizácie. (O výhodách
a nevýhodách oboch sektorov napíšem snáď niekedy nabudúce.)
celý príspevok nájdete na http://www.maslev.eu/index.php/sk/blog1/248-siahol-si-uz-na-svoj-mount-everest
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára