Kráľovské územie LEVa - 14. číslo na webe MAS LEV

Verím, že ste už počuli vedecké vyjadrenie, že i mávnutie motýlích krídel môže spôsobiť hurikán. A keď sa takýchto motýľov spojí naraz a viac, prípadne niekoľko za sebou, potom je hotové „tornádo“ na svete. Takéto turbulencie zažíva aj kancelária MAS LEV.  Motýlie krídla byrokracie a administrácie mávajú čoraz intenzívnejšie pred končiacim sa programovacím obdobím. A keďže všetko so všetkým súvisí, každé rozhodnutie na národnej úrovni sa premieta na úroveň lokálnu. Opačne to akosi nejde, napriek základnému princípu prístupu Leader „zdola nahor“ J.

V kancelárii MAS LEV finišujeme s rozalokovaním posledných zdrojov, ktoré akosi nie a nie „dorozdávať“ konečným prijímateľom. Nie preto, že by neboli témy projektov, alebo záujemcovia o tieto zdroje... dôvodom je byrokracia. Spomínam si na vyjadrenia štátnikov, že procesy administrácie pri fondoch EÚ budú jednoduchšie. Oni sú však čoraz viac spletitejšie. Vyhlasujeme, prehlasujeme, čestne sa zaväzujeme, čestne vyjadrujeme nezaujatosť, že nemáme žiadne väzby s dodávateľmi prác a služieb... Česť daná čestným prehlásením však nemá oporu v systémoch, preto svoju čestnosť ešte musíme zdokladovať vyjadreniami organizácií, pod ktorých agendu častokrát ani nespadáme. Pretože si ako ľudia neveríme... pretože česť sa zrejme vytratila alebo je považovaná za niečo historické. A tak iné inštitúcie musia o Vás deklarovať, že ste ako žiadateľ „zdatný“, životaschopný, že nie ste v likvidácii, a najmä nikomu nie ste nič (to jest ani jedno euro) dlžný a tak. Elektronický systém zavádzaný na tento účel zjavne nestačí. V tomto systematickom kolose následne odôvodňujeme, vysvetľujeme, argumentujeme žiadame o zmeny,  žiadame o výnimky (v danom prípade bezúspešne J).

 

Prístup Leader je definovaný ako špecifický nástroj a model fungovania verejno-súkromného partnerstva. Pôvodná iniciatíva, ktorá podporuje lokálnu demokraciu i lokálnu ekonomiku si úspešne prerazila cestu do programu Leader, aby narazila iniciatívna a celkom ostrá kosa na kameň. A napriek tomu, že chceme a i preberáme zodpovednosť do svojich rúk, sú nám práve programovo zväzované. Chceli by sme v zmysle princípov Leadra podporovať ekonomiku prostredia, v ktorom žijeme. Tie subjekty, tých živnostníkov, tých dodávateľov, ktorí by sa spoločne s nami mali podieľať na tvorbe hodnôt a posúvať naše územie dopredu. Hovorím chceli by sme a mali by sa, pretože legislatíva, najmä zákon o verejnom obstarávaní v jeho neustálych aktualizáciách, ale i mnohé ďalšie pravidlá, či usmernenia rovnako v neustálych aktualizáciách tomu v skutočnosti zamedzujú. Zákony sú však zákony, pravidlá sú pravidlá a mali by sa dodržiavať - všetkými. Tak na národnej, ako i regionálnej, či lokálnej úrovni.

 

Už dlhšiu dobu sa zamýšľam, koľkými očami i rukami prejde jedna žiadosť o nenávratné finančné prostriedky, koľko úsilia na každom úseku kontroly je tomu venované, koľko ľudí je do tohto procesu vtiahnutých... A napriek tomu sa na Slovensku deje to, že po zrealizovaní projektu, ho pre nejaké porušenie, či ľudskú chybu nie je možné preplatiť. Finančné prostriedky ťažko získané v konkurencii o dané zdroje, ale aj finančné výdavky spojené s úsilím získať takéto zdroje sa napokon prepadajú naprieč celým systémom.

V rámci pomenovaného potom človek uvažuje, či môžeme neustále deklarovanú a požadovanú efektívnosť vynakladania zdrojov vytvorených z našich daní a daní európskych poplatníkov považovať ešte stále za efektívnu.  Pred časom som si so záujmom prečítala článok v TRENDe (34/2013), kde nominovaný TOP manažér Ondrej Smolár v článku „Mám rád ľudí, ktorí sa nevzdávajú“ vyjadril názor: „Možno som radikálny, ale zdá sa mi, že nie sme zrelí na efektívne použitie týchto peňazí a bolo by lepšie, keby sme ich nemali. Možno by Slovensko napredovalo rýchlejšie, viac by sme sa sústredili na vlastné sily a ich efektívne využitie“.  

Čiastočne s týmto názorom súhlasím, a dovolím si povedať, že nastavený systém podpory brzdí rozvoj ekonomiky, najmä lokálnej a tiež kriví podnikateľské prostredie práve preto, že tieto zdroje nevieme efektívne využívať. Tá neefektívnosť je daná z môjho pohľadu nielen, ale aj nastaveným nepružným a príliš byrokratickým systémom, kde v zmysle hospodárnosti „chránime“ každý cent, pričom nám milióny (možno i miliardy) EUR unikajú. Predovšetkým vo verejnom sektore nevieme priamo vypočítať efektívnosť využitia vynaložených verejných zdrojov  na zrealizovaný projekt, preto úvahy o efektívnosti stoja a padajú na subjektívnom názore zainteresovaných. 

Práve prístup Leader, ktorý rozvoju zaostalého vidieka napomáha prostredníctvom verejno-súkromného partnerstva riešiť problémy komunity, je dobrou cestou efektívnejšieho využívania zdrojov. To by však muselo ísť skutočne o prístup Leader, nie o jeho deformovanú verziu. To by skutočne musela byť  vôľa ľudí tieto princípy aplikovať do praxe, tak ako sa o to snažíme v MAS LEV. Teda aspoň do tej miery, do ktorej nám to národná úroveň dovoľuje. Ak by boli správne pochopené princípy prístupu Leader, ak by aj na národnej úrovni vnímali komunitne vedený miestny rozvoj  tak, ako to zaviedla iniciatíva, ak by česť a charakter na všetkých stranách vytvorili dôverné prostredie, kde je možné vytvárať hodnoty bez obáv, potom by bolo možné aplikovať Leader bez zbytočných regulí a obmedzení.  

Som zrejme príliš veľký idealista, keď si myslím, že systémy a tento byrokratický kolos je možné jednoducho zjednodušiť, že i zákony a pravidlá, ktoré je potrebné rešpektovať robia len a len ľudia. Ale sila a múdrosť tkvie v tom, že som si vedomá, že sa ešte nenachádzame v správnom čase a možno ani na správnom mieste. Viem však, že systémy sa tvoria, no i padajú, aby sa mohli vytvoriť o čosi lepšie. Často sa teda točíme v kruhu s nádejou, že nový deň prinesie lepší zajtrajšok. Skúsme ten kruh trošku natrhnúť J, aby sme z neho aspoň na chvíľu mohli uvidieť motýľa, ktorý si len tak sedí na kvete a práve v danom okamihu nemáva krídlami. Čo keby sme už tento deň vnímali ako náš zajtrajšok? V obyčajnej jednoduchosti je totiž krása i prehľadnosť. Ing. Andrea Hradiská PhD.